Ekonomika

Michael O'Leary

3. may 2012 at 20:03 | greatmilan
Michael O'Leary, Ryanair CEO. Pripomenul mi ho Braňo Švorc, poslal mi link na video, kde to riaditeľ leteckej spoločnosti poriadne natrel Európskej komisii. Hovorí o inováciách Ryanairu a neuveriteľných detailoch, napríklad ako mu z EK nechceli preplatiť lacnejšiu letenku. Spomína známeho belgického čúrajúceho chlapca. Len za necelých dvadsať minút odkryl dosť zo zarážajúceho fungovania Európskej únie. Moderátor to na konci zabil alibistickým úradníckym štýlom, akoby nič. Svet, partikulárne Európa potrebuje progresívnych ľudí, ktorí sa neboja veci meniť a hovoriť o nich priamo. O'Leary presadzuje inovácie ostrejšími lakťami, ale vtipne. Perfektná prednáška!

Práca

1. may 2012 at 17:42 | greatmilan
1. máj - Sviatok práce? Ako deň voľna fajn. Ale čo je to za blbosť. Prežitok z časov komunizmu? Vtedy to potrebovali, manuálne pracujúce uťahané ovce nerebelujú. Našťastie zločinný režim padol. Nikde vo svete nie je situácia jednoduchá. Všade sú protesty, ešte aj na oslavách v Moskve. Prešla trpezlivosť más s bezvýchodiskovou defenzívnou úlohou. O nás sa hovorí, zvlášť na východe, že vždy je dôvod na oslavu, Slováci majú dôvodov čoraz menej. Práca je to posledné, čo by tu niekto oslavoval. Tvrdá práca za málo peňazí je u priemerného občana iste ďaleko od očakávaní, ktoré mali ľudia pri zrode kapitalizmu, ktorý si najprv takmer celý rozkradli, prechádzal temnými obdobiami až do časov krízy a chcelo by to konečne naštartovať. V posledných dňoch sa objavujú ekonomické prognózy, ktoré Slovensko v najbližších rokoch stavajú do pozície európskeho tigra. Zatiaľ sa javia ako fatamorgána. Dôvod na oslavu sviatku práce majú zamozrejme okrem bánk a finančného trhu asi len manažéri štátnych firiem, čo neváhajú vziať si desiatky tisíc eur, len tak, za odmenu. Lenže ani to nie je pravá oslava. Je to výsmech. Televízne noviny o tom pravidelne a podráždeným tónom referujú, aj včera o Košických teplárňach, deje sa to a nič sa snáď nezmení. Závistliví redaktori spravodajstva nestačia. Ostatok krajiny sa mení na montážnu halu Európy, aj to len dočasu, sme medzistupeň pred presunutím výroby do Číny, kde už nič nebráni znižovať výrobné náklady/platy na minimum a dokonale ničiť planétu. No a samostatnú kategóriu vytvorili odborári, lekári a sestry. Sú ako vydierači popierajúci zákony prírody. Nikto nemôže mať všetko. A zvýšenie platov len určitej skupiny zamestnancov je úplne absurdné. Nebol by v tom žiadny problém, keby dobré platové podmienky vyplívali z možností ekonomiky, inak nie sú fér voči ostatným. Budúcnosť Slovenska vidím vo vývoji, v myslení. Nie v montovaní, zasieraní životného prostredia a znižovaní štandardov pracovných miest zahraničnými investormi bez platenia daní. Kvalita pracovných miest je neznámy pojem aj pre domácich podnikateľov, či primátorov miest. Nová vláda je schopná len zisťovať možnosti čerpania trápnych fondov, ktoré sme mali dávno tvoriť my pre podporu slabších ekonomík. Ceny sú tu dobré. Cez to všetko prajem Slovákom dobrú prácu za európske platy.

Čerstvo upečené mrazené polotovary

10. april 2012 at 23:22 | greatmilan
Lidl je fajn. Má nemeckú kvalitu v jeho fungovaní a páči sa mi to. Verím že ani ich zamestnanci to nemajú jednoduché, počul som pred časom o nie najlepšom prístupe zo strany manažérov reťazca, ale predavači sa k zákazníkom správajú pekne. Asi profesionálne, neviem. Aj dnes v rade predomnou predavačka pomohla pánovi na invalidnom vozíku poukladať nákup do úložnej časti vzadu. Podarilo sa jej tam vtesnať aj akýsi spotrebič, kuchynský robot, či čo to bolo, za čo jej vozíčkar oduševnene ďakoval. Milých situácií sa tu stane veľa. Oceňujem ľudí, ktorí sa dokážu preniesť možno cez vlastnú únavu a pomôcť druhým mať krajší deň. Pekné maličnosti sú veľké veci.

V Lidli majú už dlhší čas pekáreň na pečenie vlastného pečiva. No nie je tak celkom vlastné. A čerstvé. Hľadal som nápis o tom, že pečivo pochádza z mrazených polotovarov. Mali by na to ľudí upozorniť. Bagety chutia výborne, len nech vieme, čo kupujeme.

Ako si jednoducho založiť firmu

18. august 2009 at 0:34 | Milan
Jednoduchý návod s príkladom, ako ľahko sa to dá. "Najťažšou vecou na získaní živnosti je podnikateľský plán. S ním vám však môže pomôcť úrad práce na prípravnom kurze pre nezamestnaných. "

Cesta SkyEurope

15. august 2009 at 22:10 | Milan
SkyEurope dnes zvládlo presunutie všetkých svojich letov z Viedne do Bratislavy. Cestujúci sa do Viedne dostanú autobusmi. Niektorí mali šťastie, keď sa od médií dozvedeli, že do Viedne by išli zbytočne. Takže na bralislavskom letisku je odteraz o niečo rušnejšie, s miernymi meškaniami. Rušne viac lietadlami, ako nespokojnenšími zákazníkmi, kre ktorých je to všetko nepríjemné. Našiel sa aj muž, ktorý meral cestu do Viedne, aby sa na druhý deň vrátil do Bratislavy. Mal tam už objednaný hotel.
Negatívne správy o tejto nízkonákladovej leteckej spoločnosti sa ukazujú v podstate vždy. Pravdou je, že takáto krajná situácia ešte nenastala. A to sa hovorí, že najťažšie sú začiatky. Kto vie. Ale z môjho pohľadu sa firmy akéhokoľvek zamerania v takýchto problémoch ocitnú často bez toho, aby to nimi zatriaslo a nie ešte zabilo. Mám nádej, že finančné problémy neukončia činnosť Sky Europe. Neviem však, či niekedy skončia, pretože je podľa mňa hazard lietať skoro zadarmo, hoci zmyslom takých letov je práve cenový prospech cestujúcich. Zábavnejšou túžbou je, aby sa v lietadle nestálo, pretože aj také nápady niekto v dnešnej považuje za reálne. Uistením môže byť aj bezpečnosť, na ktorú sa v strednej Európe dbá. Aktuálne zakázanie pristátí letov SkyEurope na letiskách preto nie je dôvodom takého druhu, prečo nemôžu na naše územie lietať napr. niektoré ruské letecké spoločnosti z čiernej listiny. Bezpečnosť je prvoradá, financie by mohla vyriešiť rozumnejšia koncepcia cenotvorby leteniek.

Slovensko v tieni Česka

6. july 2009 at 23:03 | Milan
Neviem, z akého dôvodu si najrešpektovanejšie noviny New York Times dovolia o Slovensku myslieť, že našu krajinu tvoria len samí vidláci na voze plnom sena - súdiac podľa titulnej fotografie pochádzajúcej zrejme z najvzdialenejšieho kúta od Bratislavy. Aj po Manhattane jazdia policajti na koňoch a turisti v kočoch a nikto to zatiaľ nezvrhol do takého sarkazmu. Ale preskočme mláku. Veď predstavitelia štátu jazdia na najdrahších autách sveta, sú tu vysoké platy, a tendre sa dajú vybavovať s takou predcíznosťou, ako keď odlejete pri dojení kravského mlieka trochu aj pre suseda... Slovenské mestá majú hypermodernú infraštruktúru, diaľnice sa postavia, tunel Branisko sa opraví a národná identita je zakódovaná v medzinárodných dohodách. Dokonca sme najbezpečnejšia krajina - vojaci sú to dobrí akurát na prehadzovanie vriec s pieskom pri povodniach. Ešte že sme v NATO. Tak aký problém. V preklade článku NYTimes SME hovorí, že Slovensku venujú v českých médiách asi toľko pozornosti ako Luxembursku. Slovákom ustúpia iba pri počúvaní ich populárnej hudby. Česi sa starajú o seba... Nebojme sa. Funguje to aj opačne. A nie sme na tom ešte tak zle, aby nám nemohlo byť horšie.
Screen: greatmilan.blog.cz

Dobré rady pre firmy v kríze

6. may 2009 at 19:07 | Milan
Kto má šancu prežiť krízu: Nepodľahnite panike trhu, spoľahnite sa na sedliacky rozum - PROFIT

Šrotovné nevyšlo

24. march 2009 at 1:21 | Milan
Už aj premiér zistil, že šrotovné slovenskej ekonomike nijako nepomôže, nerozhýbe ju. Použil preto záložnú výhovorku, že ide o prejav solidarity voči automobilkám iných štátov. Som možno príliš mladý, no tak isto mám dosť rozumu na to, aby som to zhnodnotil. Naštvalo ma to.
Ja som šrotovné označil za rozkrádanie štátneho rozpočtu. Áno, je to tak. Len niet toho, kto by "zlého" Fica zastavil. Premiér porušuje zákony štátu, aj všeobecne uznávané morálne zásady. Naposledy o tom presvedčil v Prahe, keď otvorene podporoval Gašparoviča. Keď premiér porušuje zákony, tak kto ich má potom dodržiavať? Tí, ktorí si nemôžu dovoliť robiť priestupky...
U mňa tu ide o trestný čin. S pohľadu Slovenska je nemysliteľná finančná solidarita pre automobilky inde. Štát už predsa vynaložil miliardy korún pre vytvorenie podmienok fungovania výroby zahraničných automobiliek práve na Slovensku. Peniaze navyše sú krádež. Takýto hazard by bol opodstatnený v prípade Slovenskej expanzie automobiliek tak, ako je to napríklad u automobilého giganta, Nemecka. To však teraz neplatí a ani z dlhodobého hľadiska tu nie je perspektíva, ani historický predpoklad.
Investori a pracovné miesta sú na Slovensku chápané idealisticky a je to na osobitnú debatu.
Chcem len zmiesť zo stola ilúzie. Industrializácia nás len zabíja. Zahraničný kapitál si tu vynesie smetie, vytvorí síce pracovné miesta, ale za cenu spomínaných vynaložených miliárd z nášho rozpočtu, pre túto "akože" podporu tvorby pracovných miest, no keď si firma splní podmienky, buď sa stiahne z trhu (made in China), alebo vstúpi do "úsporného režimu," ľudia prichádzajú o prácu, nemajú peniaze ani na podporu domáceho trhu, nehovoriac o tom, že šrotovným podporujeme iné hodpodárstva. Takto môže slovenská ekonomika skrachovať. A to len vďaka vláde, ktorú zázrakom nezničila už plynová kríza spôsobená jej zanedbaním energetickej otázky. Vláda je zdanlivo správna, ale nedokáže zabezpečiť ani prácu, nedokáže zabezpečiť udržanie výroby za tak krvopotnú cenu, svojou krátkozrakosťou je príčinou rozpadu - presným opakom stability, ktorú by "mala" mať. Vláda je oslepená prospievajúcim HDP a dobrou kondíciou finančného sektoru, ale realita ekonomiky je celkom iná a ostré zuby finančnej krízy nás v takej polohe dostanú. Neubránilo sa ani Rusko, to najväčšie z najväčších, najmocnejšie z najmocnejších.
Šrotovné, ako príspevok k obnoveniu vozidiel na našich cestách, je len chabý dôvod, aj keby to bolo v čase blahobytu, čo nie je. Je to nesystémový krok. Vláde to nevyšlo aj z toho pohľadu, že neodhadla skutočný záujem (čo sama priznala). Vláda nepredpokladá. Šrotovné je krádež. Je to nespravodlivé voči ďalším faktorom, kam smerujú výdavky domácností. Ľudia použijú usporené peniaze na kúpu nového auta, za cenu toho, že sa zničí veľa vozidiel v dobrom technickom stave, ktoré mohli ešte slúžiť, alebo sa radšej mohli predať k ďalším ojazdeným autám (osobne počúvam od ľudí aj otázky, či šrotovné platí aj na ojazdené autá, čo len značí záujem). Peniaze tých ľudí budú chýbať inde - elektronika, stavebníctvo, zatepľovanie, enegria a pod. Záujem u bežných ľudí je veľký. Len preto, že je to neopakovateľná východná možnosť kúpiť si auto. Ale čo z toho. Rozsah krízy nie je známy a možno práve to je osudová chyba.
Ohradzuje sa premiér výhovorkou číslo 2, že tie štáty taktiež podporujú výrobu automobilov u nás? Je to blbosť. Slovensko žiadnu vlastnú automobilku nemá a zahraničie podporuje výrobu svojich áut a svoju ekonomiku (ak nie práve japonské a japonskú ekonomiku). Ehm... O výrobe áut na Slovensku sa vždy veľa nasmejem. Tu sa tie rachotiny akurát tak zmontujú z komponentov vyrobených celkom mimo našich možností. Síce sa vo Volkswagen Slovensko črtá možnosť vývoja, čo by znamenalo aspoň aký-taký náznak "výroby" automobilu od samotného konceptu, ale opakujem, nie sme v Nemecku. Zobuďte sa. Hlupákov je veľa.

Predchádzajúci článok:

Ako žiť s krízou

15. march 2009 at 0:39 | Milan
Dobrá rada pre všetkých, ktorí majú krízu:

Modli sa a šetri!

Nebezpečenstvo pre slovenskú ekonomiku

15. february 2009 at 21:49 | Milan
Kríze som sa doteraz tešil. Správcovia financií sa naučia obchodovať transparentne, akciové indexy budú stúpať kontrolovane a taktiež nie som za veľkú industrializáciu krajiny. Hospodárska kríza má však čoraz ostrejšie zuby. Pociťujú to najmä ľudia, ktorí vďaka nej prišli o prácu a to nie len na Slovensku, ale na celom svete, pričom je ich už cez 500 tisíc. S každou zatvorenou firmou si uvedomujem veľké riziko. Ak sa 50% z celkového množstva výrobkov vyrobených na Slovensku exportuje, problém je na svete. Zahraničný kapitál je neistý, dopyt klesá. Takže zvyšných 50% výrobkov pre vnútornú spotrebu je rovnako neistých - keď zahraničný odbyt nie je, firmy sa buď stiahnu z trhu, alebo vstúpia do "úsporného režimu", ľudia prichádzajú o prácu, nemajú peniaze ani na podporu domáceho trhu. A takto môže slovenská ekonomika skrachovať. Zaujímavé je, že slovenský finančný sektor je oproti výrobným odvetviam vo výbornej kondícii. Závislosť ďaleko nekončí len na zahraničných energetických zdrojoch, pokračuje ekonomickou kooperáciou so svetom, ale na druhej strane, vývoz tovaru zo Slovenska len prospieva nášmu HDP. A teraz je všetko ohrozené. Je to veľké nebezpečenstvo. Nasledujúci polrok bude rozhodujúci.
Foto: greatmilan.blog.cz

Finančná kríza

7. february 2009 at 19:39 | Milan
Kríza sem, kríza tam. Keď mal niekto vždy chuť niekoho vyraziť, tak teraz to má jednoduché. Môže tak urobiť bez dôvodu. Ehm, je predsa kríza. A prečo sa vlastne desaťtisíce ľudí musia báť o svoju prácu? Pretože firmy si splnili svoje záväzky, kvôli štátnym podporám na tvorbu pracovných miest, zbalia sa, prepustia zamestnancov a radšej budú producentmi "made in China." Vláda spí.

Keby som mal identifikovať vírusa krízy, mohol by som za vznik považovať zvláštny jav. Pravdepodobne sa vo finančníctve počítalo s peniazmi, ktoré neexistujú. S fiktívnymi peniazmi na neexistujúcich účtoch neexistujúcich spoločností. Jedna z nevýhod burzy - k dizpozícii je všetko, no nevidíme to. A ak je to o zodpovednosti, tak kde sú teraz všetci tí, ktorí donedávna vedeli predpovedať aj nebo na Zemi? Sú to vlády, finančný dozor a sú medzi nimi aj nositelia Nobelovej ceny za ekonómiu a aj takí mladí páni v oblekoch, ktorí toho o ekonomike vedia určite viac, ako niekto iný. Povedal by som im: "Ak by bola blbosť džús, tak vy ste koncentrát." Keď som si prezeral Obamove stimulačné balíčky pre Ameriku, hneď mi došlo, že toto krízu nevylieči. Keby som to mal jednoducho vyjadriť, tak kríza sa podľa mňa musí skončiť sama a tí, ktorí boli nezodpovední, sa musia naučiť obchodovať rozumne a transparentne.

U mňa žiadna finančná kríza nie je. A pokiaľ bude fungovať tento blog, tak ani nebude. Asi prijmem ďalších zamestnancov, lebo to sám nestíham. Nebojte sa, akciové indexy pôjdu hore a Čínskej komunisticko-kapitalistickej ekonomiky sa báť treba alebo sa zničí sama (lebo aj o tom so sa dočítal v novom Trende). Tí, čo stratili prácu, ju opať nájdu, pretože firmy nezamestnajú nikoho iného, než ľudí - ako základný výrobný faktor.

Anketa: Euro

7. january 2009 at 19:22 | Milan
Zajtra je týždeň, čo máme na Slovensku novú menu. Euro. Aké sú vaše skúsenosti?
(Prípadne možete popísať, čo to pre vás znamená, aké sú vaše vízie o tom, čo môže euro zmeniť konkrétne vo vašom živote, alebo všeobecne…)
(Ak ste zo zahraničia, ako vnímate novú menu na Slovensku práve z vášho pohľadu?)

Najbohatší ľudia 2

7. january 2009 at 19:09 | Milan
Na túto tému som tu už spomínal šeikov a konzorciá. Za svojim názorom si naďalej stojím, ale stále prichádzam na nové skutočnosti.

Najbohatšie sú oproti konkrétnym miliardárom a ich spoločnostiam iné veľké korporácie, konzorciá. A čo štáty? Tam sa tak isto rozhoduje o skutočných peniazoch - keby niekto kúpil takúto megafabriku, to by bolo. Možno tak skončí Lotyšsko, alebo Island. A cirkev? Tá od nepamäti podporovala súkromné vlastníctvo a vlastní historické pamiatky nevyčísliteľnej hodnoty. Sú to katedrály, predmety, sochy, či historické písomné pramene…

Treba sa však zamyslieť nad otázkou, čo má väčšiu hodnotu (z hľadiska snahy)? Majetok skupiny, alebo jednotlivcov? Odpoveď si každý musí nájsť sám, ale osobne si viac cením snahu ľudí, ktorí prišli k úspechu na základe vlastnej iniciatívy v oblasti podnikania, napriek všemožným rizikám - tým sa tiež odlišujú od bežných ľudí.

Chcem ešte podotknúť, že práca pre vlastný záujem nemusí znamenať nič zlé. Samozrejme, ak to nie je na úkor zodpovednosti, resp. chybou nesprávnej motivácie.
Trochu odbočím na opačný pól, kde sú chudobní a nesprávne teórie. Tu si beriem za príklad slová Marcela Guarniza, kde v rozhovore pre ekonomický týždenník Trend povedal: Je neprijateľné podporovať kultúru závisti chudobných voči bohatším a oprávňovať ich okrádanie. A tiež: Nechápem, odkiaľ sa berie nenávisť voči ľuďom, ktorí poskytujú prácu. Bez ich bohatstva a podnikavosti by všetci nespokojní boli na ulici. Tento neustály triedny boj by mala nahradiť vďačnosť. Tiež spomenul názor, že by mala byť rozumná miera subsidiarity, pretože prílišná závislosť napr. cirkvi od štátu škodí.
 
 

Advertisement