October 2012

The stunning daylight

21. october 2012 at 23:59 | greatmilan |  the great times
Vie ma potešiť niečo ako zábery s modelkami a prirodzeným svetlom. Na tieto som narazil náhodou na titulke Seznamu kde mám email. Drvivá väčšina fashion fotografií sa dnes fotí s bleskami, obraz je umelo nasvietený, na nejakej planéte reklám. V zložitých svetelných podmienkach je to možno jediný spôsob, aby bolo človeka potom v reklame jasne vidieť. Ale úplne najradšej mám prirodzenosť. Je jedinečná.

Unkle

20. october 2012 at 1:44 | greatmilan |  hudba
Skupina, ktorá od prvého albumu spolupracuje s rôznymi hudobníkmi a spevákmi zo skupín ako The Verve, Beastie Boys, Metallica, Radiohead. Je to teda zvláštne zoskupenie s malým pevným jadrom a príležitosťou pre veľké talenty. Zvuk sa uberá širším spektrom štýlov, je tam elektronika, triphop, rock... No a to čo sa dá zažiť pri počúvaní je zasa príležitosťou pre tvoje zmysly. Je toho naozaj dosť a nie všetko je uploadnuté na youtube. Ak sa domnievam správne, pred pár rokmi hrali na Slovensku na Pohode.

Korben Dallas & Zlokot

15. october 2012 at 1:04 | greatmilan |  tv
K najlepšie znejúcim skupinám na slovenskej scéne patria v poslednom roku Korben Dallas a Zlokot. Nebudem rozoberať z čoho mohol vzniknúť názov Zlokot ako to majú radi v médiách. Obe sú zložené hudobníkmi, akoby extraktmi ďalších najlepšich skupín. Koncert vo Wave ktorým odštartovali jesenné turné bol preto nemenej ako dokonalý. Je super že alternatívna hudba v pravidelných intervaloch znovu ožíva fyziologickou potrebou našich osobností prejavovať tvorivý potenciál. Suverénne, naplno.

Nový showroom Harley-Davidson

14. october 2012 at 23:56 | greatmilan |  diary
V Prešove bol včera otvorený a predstavený nový shop Harley-Davidson pre východné Slovensko. Motorky ma nezaujímajú. Mám rád autá a najradšej jazdím na horskom biku. S motorkami som ale často v kontakte, ako fotoreportér som zažil viacero motozrazov a iných akcií súvisiacich s týmto svetom. Myslím že Harley-Davidson je oproti iným motorkám veľký zážitok. Technické detaily nepoznám, je to hlavne vďaka designu. Tieto motorky sú štýlové a medzi nimi sa nájdu aj niektoré, ktoré sa mi povedzme páčia - tie novo futuristicky vyzerajúce, podobné, aké robia tí chlapíci na Discovery Channel. Nemusím mať všetko, no som otvorený človek, takže do iste miery fanúšik som. Čo ma ale skutočne potešilo je zistenie, že ľudia na Slovensku si život vedia užívať, ako v Amerike, plnohodnotne. Vedia čo je dobré, vychutnávajú si čo majú radi, budujú vzťahy a radi žijú tu. Bol som pozvaný na otvorenie nového showroomu, servisu a kaviarne a utvrdil som sa v tom, že sú to príjemní ľudia. To je v dnešnej dobe neoceniteľné. V programe grand openingu nechýbali gratulácie, koncerty, prehliadka motoriek. Recepcia bola bezpochyby kvalitná no nemal som chuť na nič, ak by som vyhladol, večer ma čakala ďalšia v divadle. Vo všeobecnosti je ťažké ma nadchnúť niečím tak pozemským, hoci je pravda že delikátny múčnik a skutočne kvalitné víno vie deň zlepšiť viac ako bežné víno a žiadny múčnik. V Harley-Davidson som okrem iných stretol technického riaditeľa pivovaru Šariš, to ma pobavilo lebo pivo je zasa dôležitou súčasťou plnohodnotného života pre mňa. Určite je aj druhým palivom pre motorkárov. Pokiaľ práve nejazdia.


#stratos

14. october 2012 at 22:17 | greatmilan |  the great times
Voľný pád zo stratosféry sa podaril. Ostrieľaný parašutista a basejumper Felix Baumgartner prekonal rýchlosť zvuku, ale hlavne bezpečne pristál na vlastných nohách a veľmi hladko. Bol to jeden z tisícov jeho zoskokov, no štýlový, aj keď nebezpečný spôsob, ako sa zo skákaním rozlúčiť (a užiť si ešte život). Felix nakoniec nadchol milióny ľudí ktorí z napätím počítali kilometre hneď od začiatku stúpania. Ostro sledovaný skok zo sáčku som si zapol práve vo chvíli, keď Felix stál na niečom, čo pripomínalo schodíky do bazéna. Hrdinsky si priložil ruku k hlave a hneď po tom skočil. Ak by to mal na rybičku namierené do bazéna, najbližší by ho čakal 39 kilometrov pod ním. Strach z výšok uňho určite nie je faktor strachu. Problémom by bola v tejto situácii najmenšia trhlina v skafandri, spálilo by mu to kožu a uvarilo krv. Hrdinom je tým, že skočil. Otázkou už len bolo v akom stave a vrámci rekordu ako rýchlo dopadne. To vyvolalo globálnu publicitu, akú by vedelo vygenerovať možno len predstavenie úplne nového (a úžasného) produktu z čínskej dielne Apple. Skok sa pripravoval roky, kto vie či ho celý ten čas presviedčali, aby skočil, alebo on ich, o sume. Red Bull má ďalší úspešný marketingový nápad, ak by si ho po oslavách nepamätali, môžu si ho pozrieť v dokumente spracovanom BBC. Pre prípad, že by chcel niekto kritizovať, aká je to ohromná blbosť, myslelo sa aj na morálnu rovinu tým, že projekt má pomôcť výskumu a prispieť k bezpečnosti kozmonautov. Od nejakého odborníka som raz počul odpoveď na otázku ktorú si vtedy sám položil - Prečo objavovať vesmír? "Pretože ten vesmír tu je." Podľa mňa taktiež v prípade rakúskeho parašutistu to bol dobrý nápad, je to jeho skúsenosť. Nebolo jednoduché stáť na vrchole sveta, cítil nesmiernu pokoru. A potom ho celý uchvátil. Vďaka prenosu pri tom mohol byť každý kto chcel. Ako by povedal Neil, malý skok pre ľudstvo, veľký pre Red Bull. Dal by som si Monster.

photo: Red Bull Stratos Youtube livestream

Milionár z chatrče

9. october 2012 at 23:59 | greatmilan |  film a tv
Silný príbeh. O ťažkom živote? Nie len. O krutej realite, kde ide o život od narodenia. Celý život. Koncentrát neuveriteľných smutných aj zábavných okolností a explózia pocitov. Hoci je film celý o peniazoch, hlavný hrdina, celý ten čas, v krajine s viac ako miliardou ľudí chce niečo viac a len jedno. Bojuje o získanie unesenej lásky. A čo je podstatné, nikdy sa nevzdáva. Nikdy. Napadlo ma, čo ak je dané práve to, byť silný a vydržať, nech sa deje čokoľvek. Pretože takto človek dosiahne ten svoj osud. "D: It is written."
Filmy pozerám občas keď sa nájde kúsok času a náhodne. Tento som si vybral z niekoľkých ktoré mi pred pár dňami dal jeden dobrý človek. Ďakujem.
To čo máš a čím si je v podstate absolútne nepodstatné. Byť milionárom znamená ísť ďalej a bojovať o to, čo je pre teba dôležité.

A Place to Bury Strangers

8. october 2012 at 1:30 | greatmilan |  hudba
Newyorský psychedelický zjav, ktorý ma oslovil ako máločo. Zvuk sa rozpíja a zároveň drsne vrýva pod kožu, no nepôsobí bordel a všetko je čisto počuť. To je ono!

Jakob Dylan

8. october 2012 at 1:07 | greatmilan
A je to tu. Neskutočný Bob Dylan. Všimol som si, že je koncertne enormne a permanentne vyťažený. Jeho syn Jakob Dylan je headliner The Wallflowers. Podľa mňa sa v ňom prejavuje určitý jemný extrakt Boba, úplne inak, autonómne a počúvať ho zvlášť sólovo je nevšedný zážitok. Náznak niečoho čo poznám, čo tu bolo vždy, pevný element. Pustím si Boba a cítim vietor.

Atlas Genius

8. october 2012 at 0:43 | greatmilan |  hudba
Mladá austrálska skupina sa u mňa pred časom zapísala hneď na prvé počutie svojou zvláštnou nevinnosťou. Vždy si ma nájde. Možno aj teba.

Pixel

8. october 2012 at 0:14 | greatmilan |  the great times
V Prešove bol otvorený nový hudobný klub Pixel. V tomto hudobnom slovenskom meste je to dobrá správa, pretože v poslednom období mali organizátori koncertov problém nájsť vyhovujúce priestory po tom čo niektoré kluby zanikli. Pixel sa nachádza priamo v centre mesta, na pešej zóne pri Trojici, a je priestranný. Určite prichádza aj so sviežim prístupom. V bare je pohoda a to aj počas náporu, organizátori sú príjemní a ochranka zdá sa tiež. Otvárací večer ponúkol elektroniku na dvoch pódiách a samozrejme kvalitné mená. Na druhej akcii ktorú som tam zažil boli fenoméni rapu. Pokiaľ bude Pixel Music Club prinášať alternatívny lineup a rôznorodú dramaturgiu, potom je to jedna z najlepších vecí ktorá v meste vznikla.

The Joy Formidable

7. october 2012 at 2:10 | greatmilan |  hudba
Za dnešné veľké pozitíva považujem neobmedzené možnosti. Nie je to jednoduché niečo vytvoriť, no stačí že jedinečné osobnosti majú slobodu hoci len v sebe, to dobré sa môže dostať na povrch a hudobný svet s ohromnou diverzitou umožňuje každému nechať sa unášať tým, s čím sa identifikuje. Možno ťa osloví The Joy Formidable z Britských ostrovov.

Peter Lipa

6. october 2012 at 22:52 | greatmilan |  tv
Peter Lipa, slovenský jazzový spevák, pôvodne z Prešova tu mal tento týždeň koncert. Je fajn vidieť ho a počuť po dlhom čase znovu. Jeho hlas je pre mňa dosť podstatnou charakteristickou súčasťou Slovenska, Prešova a jazzu. Páči sa mi že spieva aj v angličtine. Myslím že každý by ho mal určite niekedy vyhľadať, čo sa vlastne deje, kdekoľvek vo svete Peter Lipa koncertuje. Jeden kamarát prišiel na koncert rovno hôr mimo civilizácie kde bol s kamošmi niekoľko dní, práve preto, že ho chcel zažiť a tak nevšedne uzavrel svoju session.

Cyklisťanka a Braňo Jobus

6. october 2012 at 22:12 | greatmilan |  tv
Koncom septembra sa realizoval originálny nápad. Hudobníci známi z hrania napríklad s Chiki liki tu-a na Festivale zlej hudby sa rozhodli prejsť na bicykli naprieč prešovským cyklistickým chodníkom a vzali si aj svoje nástroje. Pripojil sa k nim Braňo Jobus z Karpatských chrbátov. Vznikla tak skupina Cyklisťanka. Hrali na križovatke počas piatkovej večernej špičky, v centre mesta, na cyklochodníku a nakoniec v Outdoor parku. Niektorí šoféri nechápavo pozerali a iných to pobavilo. Zámerom bolo upozorniť na deň bez áut, ktorý bol nasledujúci deň. Hraním na križovatke chlapci v čase piatkovej dopravnej špičky vytvorili úžasný surrealistický moment, jeden z najzábavnejších happeningov vôbec. Majú odhodlanie spontánne urobiť niečo bláznivé, čo sa len tak nevidí. O akcii veľa ľudí nevedelo, no aj tak sa k hudobnej ceste pridalo niekoľko ďalších cyklistov.

Univerzita

5. october 2012 at 1:56 | greatmilan |  diary
Je to môj druhý týždeň v novej škole. A je to presne to, čo som po strednej chcel študovať. Môžem ďakovať Bohu a dobrým výsledkom, že som sa na moju fakultu dostal. Bude to celé hlavne o ekonomike. Ale aj o ľuďoch a v tomto ohľade som strašne rád, ako to tu zatiaľ prebieha. Stretávam úžasných ľudí s ušľachtilou víziou a úlohou svojich študentov nie len učiť, ale skutočne vzdelávať tak, aby sa naučili dobre myslieť. Vedia si udržať poriadok a budú dbať na dodržiavaní pravidiel, na druhej strane sú to ale vo väčšine prípadov priateľskí a otvorení ľudia. Napriek tomu že toho majú veľa a môžu byť unavení, pre študentov si vedia zachovať ľudský prístup a to budem vždy oceňovať. Nič lepšie si človek ani nemôže priať. Aj pre mňa to bude tvrdá práca na sebe, neberiem to len tak, chcem byť prínosom pre svet. Veľký a konktrétny. Človeka učí život, no potrebuje aj regulérne vzdelanie. Každý sa ma pýta či sa teším. Prvýkrat hovorím, áno. Táto etapa má zmysel, pretože pretože život je cesta, na ktorej už nikdy nič nebude jednoduchšie, treba ísť dopredu a bojovať s novými výzvami.

Václav Klaus má šťastie

2. october 2012 at 0:18 | greatmilan |  the great times
Dostať ranu do oka nie je nič príjemné. Je to nebezpečné. Raz sa mi to stalo, našťastie bez následkov. Václav Klaus môže byť rád aj tak stále miernej forme prevedenia útoku, pretože Pavel Vondrouš nechcel nikoho zraniť a preto nestrieľal z diaľky. Prezidentove mimoriadne šťastie ale spočíva v tom, že vďaka svojim ochrancom sa môže každý deň znovu narodiť. Po všetkých tých razantných úvahách o hodnotách je zarážajúce, čo mu leží v žalúdku. Chcel radšej vajíčko, povedal že už ich dostal dve. Týmto želaním by mal pred raňajkami osloviť radšej svoju kuchárku, než zvárača plastov ktorému sú bližšie plastové pištoľky ako prezidentove vajcia. Ochranka útočníka nespacifikovala. Mysleli si, že on si z neho len strieľa. Fake strelec sa určite cítil trochu mizerne, keď po ňom nikto neskočil. Plán b by bola asi nejaká detská bazuka. Netreba byť bezpečnostným expertom, aby človeku došlo, ako by mal v určitom nezvratnom momente reagovať, keby mal niekoho ochrániť. Zvlášť ak je za to platený. O poslaní by sa u niektorých policajtov dalo ochybovať. Ľuďom zrejme až teraz došlo, že tí chlapci v oblekoch vlastne nie sú kandidáti politických vied, ale fake bodyguardi, čo si celé roky nerušene žijú po boku nestráženej hlavy (stredoeurópskeho) štátu. Veď taký blázon, čo by dokázal niekomu ubližiť, nie je. A nie to ešte prezidentovi mega(euro)skeptikovi, ktorý ho v prípade že to prežije v najbližšom prejave tak zdrbe, že už nikdy nevyjde z domu, alebo z väzenia. Zabiť si prezidenta vedia len Američania. Pavel Vondrouš by mal vedieť, a to ho rodičia evidentne nenaučili, že zbraňou sa na ľudí nemieri. Ani hračkárskou a ani zo srandy. Ľudia s ním sympatizujú, no spôsob, ktorý si vybral na upozornenie aktuálnej nálady vládou utláčaného obyvateľstva nie je správny. Náznak zbrane je ako skutočná zbraň. Pri ozbrojenom prepade banky toto zákerné zavádzanie o závažnosti činu nerozhoduje. Za práva treba bojovať, ale nie násilne.