Na koncerte newyorskej filharmónie tento týždeň zazvonil mobil. Dirigent Alan Gilbert sa tak naštval, že zastavil koncert. Celá udalosť sa v týchto dňoch stala veľkou témou svetových médií. Povieme si, takéto situácie sa v dnešných časoch stávajú. Ale čo ak záleží od účinkujúceho, ako sa zachová a či sa nechá vytočiť. Pripomenulo mi to podobný prípad, ktorý sa udial minulý rok na Slovensku, na koncerte vážnej hudby v židovskej ortodoxnej synagóge v Prešove. Z publika sa v určitom momente začalo rozliehať zvonenie mobilu a v akustických priestoroch synagógy rezonovalo celkom dobre. Lukáš Kmiť práve hrajúci na viole však na situáciu duchaprítomne zareagoval a zaimprovizoval zvonením Nokia. Za nevšedný humorný zážitok dostal potlesk naviac. Úplnou náhodou sa nám to s Jakubom Haškom podarilo nahrať na video. Na Prešovskom Informačnom Serveri som na hrdinský čin Lukáša Kmiťa upriamil pozornosť a ľudia už na celom svete riešia či je to "fake", ale naozaj nie je. Neviem si predstaviť, že by si to niekto z tých konzervatívnych milovníkov vážnej hudby dohodol dopredu. Vinník so starou Nokiou nie je známy :) Uvidíme, ako sa vec bude ďalej vivíjať. V New Yorku to nenahral nikto. U Lukáša to ale nebola prvá humorná skúsenosť pri hraní naostro. Len dnes napísal, ako mu pred pár rokmi na koncerte spadli noty. Jeho otec, ktorý sedel v predných radoch si to všimol až po chvíli a to na Lukášove čudné gestá. Noty mu rýchlo nasadil na stojan, lenže opačne. Na to prišli jeho spoluhráčky, keď im nešlo do hlavy, prečo hrá naklonený až k podlahe. Po otočení nôt zožali potlesk uprostred skladby.

video: greatmilan, Jakub Haško/CTZ Films
Lukáš Kmiť
http://diepresse.com/home/kultur/klassik/726018/Konzert-gestoert_Violinist-ahmt-NokiaKlingelton-nach
Newyorská filharmónia













Od hlupáka, ktorý si nevypol aspoň to zvonenie to bola skutočne neuveriteľná drzosť, ale páči sa mi reakcia toho violinistu, že to vzal tak humorne...A klobúk dolu, hraje krásne :)
A musím priznať, že mi to trochu pripomenulo anime Nodame Cantabile, kde bolo dievča, ktoré sa lepšie učilo hrať podľa sluchu než podľa nôt a na ceste na skúšku si v mysli "prehrávalo" skladbu a do toho niekomu zazvonil mobil...samozrejme sa jej to akosi zafixovalo ako pokračovanie..
