Trest smrti je v krajine neobmedzených možností jednou z tých zlých. V americkom štáte Georgia v septembri popravili Troya Davisa, odsúdeného za vraždu policajta z roku 1989. Išlo o jeden z najkontroverznejších justičných prípadov v USA za posledné desaťročia. Od procesu v roku 1991, siedmi z deviatich svedkov, svoje výpovede nakoniec stiahli, pričom niektorí vyhlásili, že polícia na nich robila nátlak. Podľa odsúdencových právnikov boli dôkazy voči nemu sfalšované a zavádzajúce. K činu sa nikdy nepriznal a voči trestu smrti sa niekoľkokrát odvolal. Právnici odsúdeného argumentovali, že prokuratúra nemala dostatok dôkazov - vražedná zbraň sa nenašla, Davisa neusvedčovali ani odtlačky prstov a DNA. Jeho poslednou nádejou bol Najvyšší súd, ktorý žiadosť o milosť tesne pred popravou odmietol. Za udelenie milosti Davisovi žiadali niektoré svetové osobnosti, bývalý americký prezident, pápež, laureáti Nobelovej ceny mieru a ľudskoprávne organizácie. Na zastavenie popravy vyzvala USA aj Rada Európy.
Reportér Associated Press detailne popísal posledné chvíle Troya Davisa pred popravou:
Zakrátko som si všimol, že poprava Troya Davisa je iná než ostatné, o ktorých som informoval. Keď som sa viezol k väznici, videl som davy protestujúcich ľudí. Písal som už približne o desiatich popravách v Georgii. Žiadna z nich nie je ľahká. Ale táto bola oveľa nezvyčajnejšia.
Čakali sme vyše štyri hodiny v ponurej väzenskej čakárni. Približne o 22.30 h vošiel dozorca a spýtal sa: "Ste pripravení?"
Odviedli nás do bielej dodávky a po absolvovaní niekoľkých bezpečnostných prehliadok nás doviedli k nízkej bielej budove na okraji väzenia, ktorá slúži ako smrtiaca komora. Sledovali sme, ako do budovy vchádza syn zavraždeného policajta Mark MacPhail mladší. Za ním kráčal Jason Ewart, advokát odsúdeného.
Keď sme sa dostali dnu, zamestnanci väznice už priväzovali Davisa k ležadlu. Davis hľadal Ewarta, ktorý jemne prikývol, keď sa im stretli pohľady a pevne si pozreli do očí. MacPhail mladší, sediaci v prvom rade, sa sústreďoval na Davisa.
Keď prišiel čas na posledné slová, Davis sa chopil chvíle. Rozprával rýchlo a s istotou.
Rodine MacPhailovcov povedal, že necíti zodpovednosť za smrť: "Udalosť, ktorá sa stala v tú noc, nebola moja chyba. Nemal som zbraň. Ja osobne som nezabil vášho syna, otca a brata. Som nevinný."
Davis vyzval svojich zástancov, aby "pokračovali v boji" za odhalenie pravdy. A krátko predtým, ako mu v žilách začali prúdiť smrtiace látky, povedal svojim katom: "Nech Boh spasí vaše duše."
Davis rýchlo zažmurkal. Pevne stisol viečka. Záves sa zatiahol.
Troy Davis bol podľa mňa nevinný. Dokazuje to jeho správanie. Jednoznačný postoj, pokorný až do konca. Ktorý nenapraviteľný zločinec by v poslednej chvíli svojho života hovoril o Bohu? V minulosti sa ukázala nevina viacerých popravených väzňov. Na pohrebe Troya Davisa sa v americkom meste Savannah zúčastnilo viac ako tisíc ľudí. Počas obradu, ktorý trval tri a pol hodiny, sa vystriedalo niekoľko rečníkov, ktorí vyzývali k zrušeniu trestu smrti.
Nevyzeral ako najhorší zločinci. Takým to aj tak len uľahčí plány o predčasnom konci doživotia, smrtiaca iniekcia je pre nich úsmevným a bezbolestným východiskom z bezvýchodiskového života. Je to viac skúsenosť s niečím, čo dovtedy pred zatknutím spôsobovali sériovo, svojim obetiam.
Celosvetový odpor, ani protesty v tomto prípade nepomohli, ale boj za život sa nekončí. Ukazuje sa, že pravdu nemôžu ohroziť ani rozhodnutia viacerých súdov. Právo môže rozhodnúť o niečiej nevine, alebo treste. Súd však nemôže určiť, či niekto danú vec spáchal, alebo nie. To sa nedá. Považujem to za základný a nezmeniteľný nedostatok ľuďmi vytvoreného práva, ktoré nemá právo na nezvratné rozhodnutia, akým je trest smrti.
Väzňom nesmú byť odopreté práva na dôstojnosť, ale právo na život áno? Ľudsky sa s tým nikdy nebude dať súhlasiť. Napriek závažnosti predchádzajúceho protiprávneho konania, žiadna inštitúcia na to nemá právo a neexistuje dôvod na odsúhlasené zabitie. V podstate je to len ďalšia vražda. V USA s tým problém nemajú, no mali by sa zamyslieť aspoň nad tým, že majú problém v nedokonalom systéme rozhodovania o treste smrti. Nemalo by sa o niečom takom v žiadnom prípade rozhodnúť, pokiaľ existujú najmenšie pochybnosti a nie je nepriestrelne preukázaná vina. Spoločenská kontrola a transparentnosť by mali byť štandardom každého procesu a to pred vyvodzovaním záverov. V opačnom prípade v ľuďoch prirodzene pretrváva prezumpcia neviny.
Zde hledá