Začiatkom roka som namaľoval obraz, kde bol naznačený Kaddáfi a krv jeho nevinných obetí.
Tento týždeň sa to stalo realitou: Na tomto zábere je rozstrieľaná stena s podobou sugestívnejšou, ako tá moja a ozajstnou krvou.
Pravda o Kaddáfim. Jeho prínos v reformách bol do určitej miery pozitívny, vďaka tomu sa Líbya stala jednou z najvyspelejších krajín na africkom kontinente. Ale zoberme si, pri zoštátnení ropných vrtov v Líbyi, kde 70% HDP tvorí export ropy, nie je pri snahe o zvyšovanie životnej úrovne veľmi čo pokaziť. Naviac, všetko dobré v Kaddáfiho vládnutí zatieňuje zlo, terorizmus, masakre na vlastných ľuďoch. Pre mnohých bol nevyspytateľným agresívnym psom. Niekde som počul, že mal na svedomí viac životov, ako Stalin a Hitler. Nie je jasné, o aké zdroje sa tieto tvrdenia opierajú, ale celkovo sa o Kaddáfiho akciách veľa nevie a nemusí to byť známe ani po nájdení utajovaných dokumentov.
Ukazoval som jeho fotografiu spolužiačke v škole na informatike. Nevedela kto to je. Ale už vôbec nechápem, keď mi niekto napíše, že by som si mal na miesto maľovania radšej zistiť pravdu o pohľade Líbyjčanov. Uvedom sa.
Aký bol vodca? Urobil prevrat, keď bol kráľ na dovolenke. To je teda revolúcia... Kaddáfiho Líbya bola dlho na zozname štátov podporujúcich terorizmus. On ale nebol schopný nič urobiť sám, mal na to ľudí. Neviem nájsť v histórii Zeme Kaddáfiho jedinú aktivitu, alebo vlastnosť, akou sa sám pasoval. Mal diktátorskú moc, nebezpečnú výbušnú povahu, ale mal len reči. Platil milióny dolárov konzultačným firmám, aby si líbyjská politika zlepšila zahraničný image. Stalo sa priam nemožné, a Líbya priznala účasť na terorizme, vyplatila odškodné za Lockerbie. Zo zoznamu sa Líbya dostala určite len formálne, lebo Kaddáfi nikdy nepredstavoval dôveryhodnú vládu. Celý život bol odtrhnutý od reality. Každý vie o jeho výstrednom životnom štýle a bolo to to jediné, čo o ňom svet s istotou vedel, že je magor. Klan Kaddáfiovcov ubližoval Líbyjčanom neobmedzene ukrytý pred spravodajskými kamerami, v útrobách svojich víl, kde sa po našli dôkazy o hrôzostrašnom zaobchádzaní so slúžkami. A ešte zo seba robia urazených.
Posledné miesto, ktoré sa rebelil po zvrhnutí klanu snažili oslobodiť, bolo mesto Syrta. Dovtedy nebolo jasné, kde presne sa Muammar Kaddáfi nachádza. Aj keď sa objavovali informácie o jeho možnom pobyte a našli sa miesta kde bol, zakaždým sa mu podarilo ujsť. V štvrtok ráno zo Syrty odchádzal konvoj, na ktorý zaútočili sily NATO a rozdelili ho. V jednom z áut bol Muammar Kaddáfi. Rozhodol sa ísť peši a so svojimi bodyguardmi sa ukryl v kanalizačnom potrubí, kde ho obkľúčili povstalci. V prestrelke ho asi zranili a vytiahli von. Kaddáfi kričal: "Nestrieľajte! Nestrieľajte!" "Šli sme dnu a vytiahli Kaddáfiho. Hovoril: "Čo sa deje? Čo sa deje?" Kaddáfi bol zjavne dezorientovaný. Rebeli ho vliekli po ulici a situácia bola veľmi neprehľadná. Neustále bolo počuť streľbu a výkriky Allah Akbar, Boh je najväčší. Rebeli sami nevedeli, čo s ním majú robiť. Jedni kričali: "Ty zviera, ty pes...!" Ďalší vyzývajú: "Nechajte ho nažive, chceme ho nažive!" Kaddáfi mal podľa televízie Fox News povedať: "To, čo robíte, je podľa islamského práva zlé." "Hubu držať, pes!" Okríkol ho jeden z povstalcov. Podľa oficiálnych zdrojov ho vojaci Národnej prechodnej rady (NTC) naložili na auto, ktoré sa dostalo pod paľbu Kaddáfiho jednotiek. V prestrelke podľa nich zomrel.
Titulky CNN breaking news hlásia, že povstalci dostali Kaddáfiho. Potom hovoria už len o tom, že je "out."
The New York Times, však tvrdili, že stopy po guľkách na Kaddáfího hlave ukazujú skôr na to, že bol zastrelený z bezprostrednej blízkosti. Zároveň sa objavili sa informácie, o jeho zastrelení vojakmi NTC, lebo sa pokúsil utiecť, čo však u zraneného človeka nie je pravdepodobné. Alebo že bol zastrelený, lebo sa bránil, lebo pri zatýkaní kládol odpor. Anonymný člen NTC pre Reuters povedal, že Kaddáfi bol povstalcami kruto zbitý a potom zastrelený. Na internete sa onedlho objavili videá z mobilných telefónov, ktoré vraj dokazujú, že Kaddáfiho pred smrťou lynčovali, to tam však určite nie je jasne vidieť a na jeho tvári sa nenašli pohmliaždeniny. Poslednú verziu Kaddáfiho konca predložil neznámy bojovník, ktorý bývalého líbyjského vodcu podľa vlastných slov zastrelil, aby ho povstalci nedostali živého. Ako dôkaz ukázal Kaddáfiho prsteň a taktiež jeho zakrvavenú košeľu. Na ulici sa našla Kaddáfiho topánka.
Do kontaktu so skutočným bojom sa teda "plukovník" Kaddáfi dostal asi až keď ho zastrelili. Samozvaný kráľ všetkých kráľov nebol taký frajer, aby splnil to, čo povedal, že bude bojovať do poslednej kvapky krvy. Nebojoval. Zase to boli reči. Bojovali zaňho iní a keď mu dochádzala domáca armáda, najal Afričanov. Tí zomierali po strete s povstalcami tými najkrutejšími spôsobmi. Končili rozflákaní po stenách. To sa mohlo Kaddáfimu stať kedykoľvek, od začiatku bol na odstrel. Stačila by dlažobná kocka na tripoliskom námestí počas prejavu. Mohli ho zabiť spojenci, no netrafili. Povstalci mu dávali toľko ultimát, až to bolo smiešne. Mal dosť času na akékoľvek iné rozhodnutie, lenže keď bol 42 rokov mimo, bol aj teraz. Tento hrdina bol permanentne na úteku. Skončil ako mučeník? Nie skončil s guľkou v hlave a v bruchu. Tak, ako jeho vojaci, ako najatí Afričania. Spôsob jeho zabitia bol podľa všetkého krutý, no nie nečakaný. Nebolo to správne, so zabíjaním nie je možné súhlasiť. Ale toto bola predsa vojna. Alebo ak chcete, občianska vojna, neregulérna vojna. Medzinárodné právo a ženevské konvencie sú jedna vec, ľudská dôstojnosť a etika druhá, ale realita v Líbyi jediná, ktorá tam niečo v reálnom čase ovplyvňuje. Žiadne zabitie nebolo dopredu naplánované, ako to vedia Američania, keď odsudzujú na trest smrti neraz dokonca nevinných väzňov (posledný prípad Troya Davisa k tomu smeruje). Povstalci, ako svet nazval Líbyjčanov na strane oslobodenia od vojenského režimu, bojovali každý v košeli inej farby a vlastným telom! Bez štandardnej vojenskej techniky, či aspoň prilby. Na prvý pohľad možno chabý a neorganizovaný odpor Kaddáfiho ozbrojených, ale smrteľne odhodlaný.
Niekto chce vyšetrenie, ale prečo svet netrval na uplatnení medzinárodného práva pri všetkých vojnových obetiach. Prečo NATO nezasiahne rovnako aj v Sýrii, prečo toto neurobili V Egypte, alebo v Tunisku. Prečo konečne nezasiahnu v Severnej Kórei, alebo na Kube. Pomoc bude možno onedlho potrebovať Rusko od podobne nevyspytateľného Putina. A ako je možné, že akcie v Iraku a Afganistane prebiehajú tak neefektívne. Bezpečnostná situácia sa po rokoch vojenskej podpory domácich bezpečnostných zložiek len zhoršuje. Takže akým právom NATO vstúpilo do vojny v Líbyi? Zabitie Kaddáfiho bolo hnusné, vlastne ako všetko, ale povedzme "oprávnený" zásah urobili rebeli. Sú možnosti na zabezpečenie svetového mieru, ale zásahy na základe skrytých motívov sú skôr trestuhodné než systémové. Skúšanie nových zbraní, odplata. To by sa malo vyšetriť.
Okolnosti po chytení Kaddáfiho boli naživo určite viac ako drsné. Na videách nebolo však nič tak drastické. Okrem skrvaveného Kaddáfiho. Nič, čo by nebolo reálne. Niekomu sa videá zdajú byť aj tak príliš kruté. V Británii sa objavili sťažnosti. Médiá, ktoré videá zverejnili argumentujú, že jedine tak preukázali vierohodnosť informácií o chytení Kaddáfiho. Správne. Skutočnosť sa nesmie cenzurovať a nemala by sa. Objektívnosť najviac spočíva v zobrazení skutočnosti, nie nejakých pixelov. Jediný, kto by si niečo mal uvedomiť, sú aktéri. Normálnemu človeku predsa pri sledovaní správ dôjde, že toto nie je normálne, to nie je správne, je to hnus. A na to majú médiá aj pri informovaní upozorňovať, no to by museli skončiť s bulvarizáciou, od čoho si sľubujú sledovanosť. Rozmaznanú populáciu vo vyspelých krajinách by viac ako drastickosť (nedrastických) videí mala trápiť ich ľahostajnosť voči tým, ktorí vo vojnou zmietaných častiach sveta musia takejto krutej realite čeliť, a pokiaľ ju zapríčiňujú, tiež treba proti tomu zaujať postoj. Na prvý pohľad jeden uvedomelý občan EÚ nezmení nič, ale svet je prepojený a bol aj za Kaddáfiho, takže aj malý prejav názoru má vplyv.
Konflikt v Líbyi je jeden najvážnejších a s globálnym dosahom. Mohli by sme sa pýtať, prečo doň zasiahlo NATO. No je viac než evidentné, že Líbya Amerike a Európe dlho ležala v žalúdku a domáci pokus o prevrat bol len zámienkou na zásah, ktorého cieľom bolo zosadenie Kaddáfiho. Nakoniec to po smti Kaddáfiho potvrdili hnusné titulky novín v zmysle: "To máš za Lockerbie." Na začiatku to bolo ale dosť komplikované a zmena bola neistá, preto sa zahraničná ofenzíva držala v úzadí a vôbec to nevyzeralo, že by v hone na Kaddáfiho prevzala hlavú úlohu. Rusko radšej zaujalo typický ruský postoj. Stále prebiehajúce kontrakty na zbrane sú jednoducho kontrakty. No nakoniec si týmto postojom Rusi len zarobili problém. USA z obavy o ďalší dlhotrvajúci konflikt presunuli kompetencie pri intervenciách v Líbyi na Európu. Tieto štáty majú len obrovské šťastie, že vojna, ak teraz končí, netrvala dlho. Ostáva veriť, že odpor pro Kaddáfiho ľudí nebude tlieť a rebelom bude stačiť úspech, po ktorom by sa krajina mohla odraziť už len k lepšiemu.
Líbyjčania chceli konečne slobodu od zločinného režimu a vydobyli si ju vlastnými telami. Zároveň sa môžu začať modliť, aby po voľbách neskončili tam, kde boli.
Doktor | 26. října 2011 v 11:10 | 
Zde hledá
Nehrnula bych se hned ven s informací, že má někdo na svědomí víc životů, než Hitler a Stalin. Hitler přes šest milionů, Stalin ještě víc. Nemyslím, že by je někdo předčil.