Väčšina študentov už v škole končí prvý mesiac v novom školskom roku. No u mňa je toto môj posledný voľný týždeň posledných prázdnin na strednej. Bude mi za týmto obdobím trochu smutno, pretože odkedy chodím do školy, bolo pre mňa tým najdôležitejším. Áno, preto lebo cez prázdniny sa do školy nechodí. Okrem toho dosť podstatného detailu je to inak celkom bežný čas v roku, keď môžem robiť robiť všetko, byť všetkým a byť všade. A škola ten skvelý pocit supermana do veľkej miery limituje.
Je neznesiteľné sedieť v zvonku izoláciou a novými oknami zateplených ale dizajnovo chladných triedach, s mrazivým prístupom niektorých učiteľov vlastností tekutého dusíka, čo spôsobuje psychickú bezmocnosť. Mnohí ľudia sú weather senzitívni, no moje rozpoloženie ovplyvňuje skôr to, či som, alebo nie som v škole. Škola je blud. Na tomto sa s kamarátom už vysokoškolákom zhodujeme (blud označuje: nezmysel, hlúposť, bullshit, chyba, porucha, kaz, vada, závada, lapsus, faux pas, bludárstvo, náuka protiviaca sa oficiálnemu, pôvodne cirkevnému učeniu, v našom prípade je škola proti človeku). Jednoducho, občasne analyzujeme posledné skúsenosti, každý deň sú nové a konfrontujeme to s tými rokmi dozadu... Nenadávame, len pokorne a viac-menej so smiechom konštatujeme, škola je úplný blud. Človek tam trávi príliš veľkú časť života, než aby nepodliehala "spoločenskej" alebo akejsi osobnej diskusii. A vieme, že o tom existuje viac tragikomických príbehov, ako je žiakov a učiteľov dokopy v celej našej takmer nefunkčnej krajine. Kamarát, zachádza ďalej, podľa neho je škola väzenie (štátni zamestnanci to neradi nazývajú inak ako oficálne: ústav na výkon trestu). No, je to tak. Čo som komu spravil?
Predsa len. Ako by sa dala škola spraviť príjemnejšou? Zdanlivo primitívna otázka. Postavil som ju tak zámerne, pretože odpoveď je identická. Škola by mala byť príjemnou. Tým by sa malo zaoberať Ministerstvo školstva SR (alebo policajný prezident?). Môžem prispieť konkrétnym nápadom, ktorý som práve dostal. V triedach na miesto lavíc a stoličiek by mali byť oproti sebe kožené gauče, konferenčné stolíky, prípojky na rýchly internet a pred tabuľou, ak už by niekto musel ísť odpovedať z novej látky, bar s pivom, môže byť Šariš dvanástka a kokteilmi. Alkoholickými. Jedine tak sa zvýši záujem o odpovede, aj nálada v triede.
Dajte svoje tipy na lepšiu školu :))
Dizajnové zmeny by prišli vhod, predmetné "ústavy na výkon trestu" predkladané na zmenu majú ale hlbšie korene, ktoré treba presadiť, alebo vysekať.
Pred týždňom som sa rozprával s učiteľom, ktorý školí učiteľov. Vie ich prekuknúť, s usmernením je to horšie... Povedal, že mám pravdu, ak tvrdím, že väčšina učiteľov v školstve nemá čo hľadať. Slovenské školstvo musí prejsť akútnou zmenou systému. Školy potrebujú napríklad personálne zmeny a na to musí byť systém, ktorý zaručí, že dobrí učitelia ostanú. Potom môžeme uvažovať aj o zvýšení platov. Nakoniec prvoradí študenti - zaslúžia si byť motivovaní. Sú to mladí úžasní ľudia. Sú to deti. Nie stavebný materiál, alebo odpad.
Nechcem sa dotknúť dobrých učiteľov. Nesmierne si ich vážim. Bohužiaľ sú valcovaní drvivou väčšinou zlých učiteľov, niekdy dokonca osobnými útokmi a vieme že každý človek je zraniteľný. To že práca učiteľa je náročná, ako práca napríklad vojaka v bojovej línii je fakt, ale nie oprávnenie obrniť sa proti ľuďom nenávistnou asertivitou. Fuj. Nepoviem ktorí sú tí zlí, uvedomujem si že niektorý z učiteľov si môže myslieť že nie je zlý, ten dobrý zasa môže o sebe pchybovať, lebo to je v školstve celkom bežné. Ale môžete mi napísať správu a ja vám poviem, či ste alebo nie ste. Možno.
Ľuďom v tejto krajine vo všeobecnosti chýba sociálna inteligencia, jednotná odhodlanosť alebo aktívny prístup vôbec. A keď sa aj niekto so zdravým rozumom nájde, okamžite ho všetci zrušia, len tak apriori, nech systém ďalej stagnuje, ako by mala nastať najmenšia zmena. Pritom stále hovoríme o školstve. Loď sa naozaj raz potopí, keď jeden vesluje k pevnine a všetci ostatní rezignovali na morský prúd. Nie je možné sa sťažovať že "taká je doba." Preboha doba neexistuje. Je len prítomnosť, ktorú tvoria ľudia a do veľkej miery si ju môžu zariadiť podľa seba, poučiť sa z minulosti a zabezpečiť zajtra niečo lepšie. Niekoho kto robí v školstve svoju prácu dobre to môže trápiť, no nie je mojím zámerom teraz niečo obhajovať, tak ako ani hovoriť o všetkých nedostatkoch. Niektorí učitelia sa skutočne neznášajú sami medzi sebou, kritizujú fungovanie svojho pôsobiska aj pomery na ostatných školách, ale nie je to len o nich. Škole sa často vyčíta, že nevie mladých ľudí pripraviť pre život, že učí teóriu nezlučiteľnú s realitou, nereaguje na trendy moderného školstva ktoré fungujú vo svete a zefektívňujú učenie. Na prvom stupni základných škôl dochádza k sporom o to, kto má dieťa vychovávať, či rodič, alebo škola a diskutabilný je aj čas vyučovania. Je zaujímavé, že Eugen Jurzyca si v Inštitúte pre ekonomické a sociálne reformy podľa vlastných slov užíval každú hodinu, ale ako minister školstva čelí kritike za "nereformy" od vlastnej premiérky. Vyjadrenie ako že nie terminátor alebo superman, je s kľúčovými kompetenciami v tomto sektore škandál, pretože to nikdy nepovie ani radový učiteľ, pri tom, ako deťom dáva zo seba všetko...
V otvorenej-zatvorenej spoločnosti je potrebné hovoriť otvorene. Nie všetko je blud, škola má aj niektoré veľké úlohy, za všetky je to určite integrácia detí do spoločnosti väčšej ako rodina pri nedeľnom obede, tie však v nevhodných podmienkach strácajú účinnosť a menia celý koncept školstva na samoúčelný a neopodstatnený zdroj príjmov pre určitú skupinu obyvateľstva. V žiadnom prípade tu nejde o investíciu do detí - v konečnom dôsledku budúcej konkurencieschopnosti vzdelaného Slovenska. A to mi vadí najviac.
Zde hledá
Pekne si to napisal.