Ai Weiwei

1. září 2011 v 0:48 | greatmilan | The GREAT TIMES

Ai Weiwei je čínsky architekt, umelec a disident. Podieľal sa na návrhu olympijského štadióna v Pekingu, na ktorý sú Číňania hrdí. Neskôr prácu na štadióne oľutoval a vtedy prebiehajúcu olympiádu označil za falošný úsmev Číny. Za jej propagandu. Weiwei, ako jeden z najdôležitejších predstaviteľov čínskeho moderného umenia, konceptuálneho umenia, bojuje za slobodu cez svoje diela s využitím internetu dlhodobo. A kriticky.

Za kritizovanie čínskej politiky vo vzťahu k absencii ľudských práv ho tajná polícia surovo zbila. Hovorí: "Vláda skutočne nemá schopnosti s ľuďmi komunikovať. Armáda a polícia sa stali ich jediným nástrojom, ako riešiť problémy. Nerešpektujú zákony, neexistuje u nich rešpekt k ústave. Je to veľmi nebezpečné."

"Nikdy ich nemôžete podceniť. Majú svoje vlastné metódy. Najobtiažnejšie je, že nie sú racionálni. Je nemožné odhadnúť, čo majú na mysli, alebo aké majú dôvody pre to, čo robia."

Pred niekoľkými mesiacmi Weiwei zmizol. Nikto nevedel kam, ani jeho manželka, až po čase čínska vláda potvrdila, že ho zatkli. Odmietli politické dôvody, ale je jasné, že jeho aktivity im ležia v žalúdku. Obvinili ho z hospodárskej kriminality, za šírenie pornografie, a iné, podľa všetkého vymyslené dôvody. Zatkli ho na letisku v Pekingu, keď chcel odcestovať do Nemecka, mal tam otvoriť svoju novú výstavu, ale netajil sa tým, že sa tam chce presťahovať a otvoriť si ateliér, aby sa vyhol utláčaniu a ponižovaniu. Výstava bola otvorená bez neho. Nemeckí umelci a politici žiadali Čínu o vysvetlenie. Čína chladnokrvne odkázala: "do našich vecí vonkajšie sily nemajú právo zasahovať. Prípad nemá nič spoločné s ľudskými právami." Čínske noviny ho označili za vzpurného individualistu, ktorý sa podieľal na týchto sporných aktivitách. Nevyzerajú vzpurne viac oficiálne čínske aktivity?

V tom čase som sa zapojil do iniciatívy za oslobodenie Ai Weiweia z väzenia pod názvom "Where is WEI WEI." na Facebooku, kde na profilovom obrázku postupne pribúdali paličky vyjadrujúce postup času, odkedy je Weiwei vo väzení a svet o ňom nemá žiadne správy.

Z väzenia ho nakoniec pustili, pričom súhlasil s náhradou (údajných) daňových únikov. Povedal, že vo väzení bol blízko smrti. Vláda chce zbúrať jeho ateliér, ktorý je (odrazu) postavený nelegálne a je zrejmé, že mu budú podkopávať nohy naďalej, tým najhorším spôsobom. V zahraničných diskusiách sa objavujú názory, podľa ktorých nie je Weiwei až taký hrdina. Existujú obavy, že iným, menej známym disidentom v Číne ubližujú horšie, ale to neznižuje utrpenie Weiweia. Tvrdý čínsky režim popierajúci ľudské práva je podľa pozorovateľov neudržateľný. O páde komunistickej diktatúry nepochybuje ani Ai Weiwei: "Je to isté. Myslím si, že si to sami uvedomujú, len sa to snažia oddialiť, ale akékoľvek oddiaľovanie to čo príde v budúcnosti len utvrzduje."

Nateraz má Ai Wei Wei relatívne voľné ruky. Aj napriek zákazu vyjadrovania sa pre médiá naďalej používa internet, pripojil sa na Google plus, čo považuje zatiaľ za najlepšiu publikačnú platformu na inak cenzurovanom čínskom internete a jeho príspevky vychádzajú aj v zahraničných novinách. Situácia v krajine mu spôsobuje nočné mory. Peking opisuje ako mesto násilia. Najhoršie na tom je, že tu nikdy nemôžete dôverovať súdnemu systému. Peking sú dve mestá. Jedno je mesto moci a mesto peňazí. Druhé je mesto zúfalstva. "Stretávam ľudí v mestskej doprave, vidím im do očí a vidím, že nemajú žiadnu nádej." Píše o prechádzkach v parku v Pekingu a konštatuje, že niekoľko ľudí k nemu prišlo a ukázali mu palec hore, alebo ho potľapkali po pleci. Ai sa pýta: "Prečo to robiť tak tajne? Nikto nie je ochotný hovoriť. Na čo čakajú?"

Každá krajina skončí v demokracii. Ide len o to, kedy na to ľudia dospejú a či zmena v danom režime prebehne s násilím, alebo bez.