Slovenskí organizátori koncertov nemajú úroveň

6. července 2011 v 2:22 | greatmilan | Hudba, rádiá, videá

To je bohužiaľ pravda o mnohých z nich. Všade inde vo svete platí, že organizovanie koncertov je o vysokej profesionalite. Prácou koncertných agentúr je dôsledne zabezpečiť všetky požiadavky na to, aby podujatie dopadlo úspešne, pre všetky strany, to v podstate znamená, aby mal z neho každý zainteresovaný dobrý pocit. Súčasnosť kladie vysoké nároky na organizáciu, bezpečnosť, technické požiadavky a medializáciu a každý nedostatok rýchlo vyjde na povrch. Stačí malá chyba a organizátor spôsobí problém nie len sebe, ale pri svetových hviezdach celej krajine. Organizovanie koncertov vôbec nie je jednoduché a nikdy nebude. A preto by to nemal robiť každý.

S kultúrou som bol výnimočným spôsobom spojený odmalička. Najmä vďaka maminej vplyvnej pozícii v spoločnosti. Ostalo mi to. Kultúre som sa postupom času začal venovať sám, ako fotoreportér. Takže kultúru vnímam tak nejak širokospektrálne, nie len bežným pohľadom.

Odkedy som nejaký čas v Prešove, za posledné roky som bol na skoro všetkých koncertoch v meste. Viem, že kedysi to bolo hlavné mesto hudby na Slovensku. Stihol som to zažiť na vlastnej koži. Atmosféra na koncertoch tu bola bezkonkurenčne najsilnejšia a skupiny tu mali najlepšie šou v rámci celých turné. Ale v poslednom čase to tu išlo riadne dole vodou. Umenie si drží svoju tvár, no koncerty si tu organizuje už kadekto, festivaly takisto a úroveň kultúrnych podujatí tak aj vyzerá. Niektoré bookingové agentúry dokonca uvádzajú, že sú partia ľudí, ktorí sa organizovaniu koncertov venujú len príležitostne. Najhoršie meno robia mestu organizátori koncertov. A keďže je tých koncertov čoraz viac, ľudia sú voči vysokej frekvencii podujatí apatickí a radšej ostanú doma, na pivo pôjdu do baru. Organizátori sa len čudujú, prečo im ľudia neprišli. Jeden z posledných koncertov slovenskej punkovej legendy dopadol úplne katastrofálne. Stage bol príšerne nazvučený a spevák nahnevaný odišiel. Priamo počas skladby. Fanúšikovia boli totálne sklamaní. Okrem toho sa sťažovali na vysoké vstupné, nezlučiteľné s kvalitou koncertu. V zime tu jedna tunajšia koncertná agentúra zorganizovala koncert zahraničnej metalovej skupiny. V rozostavanej mestskej športovej hale. Hala bola práve počas prvej etapy niekoľkoročnej rekonštrukcie a organizátor ani nepovažoval za potrebné oznámiť majiteľovi haly, ze sa v jeho hale uskutoční koncert. Keď sa termín podujatia nebezpečne blížil, začal sa koncert "organizovať." Miesto konania bolo zmenené na inú halu toho istého majiteľa. Rozum ostáva stáť, že sa koncert zrušil až v deň koncertu a to preto, že sa predalo viac lístkov, než je kapacita haly, takže veľa ľudí by sa na koncert nedostalo, čo som ešte v živote nevidel ako by to vyzeralo, a ohrozená bola aj bezpečnosť tých, ktorí by sa na koncert dostali. Organizátor nepovažoval za potrebné ani to, aby zistil reálne možnosti, koľko sediacich a stojacich fanúšikov je možné do haly dostať. A preto sa koncert niekoľko hodín pred začatím zrušil. Pripravený stage s technikou (ktorý bolo problém do haly vôbec natesnať) sa mohol začať rozoberať. Podľa prvých informácií koncert zrušila polícia, keď prišla na miesto, podľa neskorších ho zrušil manažér skupiny z obavy o bezpečnosť fanúšikov. Zvláštne, lebo som si myslel, že metalisti sú tvrdší ľudia, ktorých len tak nejaká mačkanica nerozhodí. Už ani metal asi nie je to, čo bol. Najväčšia sranda ale bola, keď tourbus s účinkujúcimi prišiel pred prázdnu mestskú halu. Organizátor neoznámil skupine miesto koncertu. Konal sa nakoniec o niekoľko mesiacov v mestskej hale. Toto boli také najviac evidentné a medializované problémy, ktoré ľudia vnímali najviac a sú dôsledkom spôsobov, akými sa to tu začalo robiť a každoročný Dobrý festival na prírodnom kúpalisku Delňa v Prešove nie je výnimkou. Súčasná situácia s upadajúcou kvalitou kultúry je už na zamyslenie, lebo ľudia nechodia už ani na koncerty, ktoré sú v meste zadarmo.

Tu si uvedomujem výhodu menších koncertov, ako to robia nízkorozpočtoví hudobníci v podchodoch v centre mesta. Ten hudobník nič nezapája, nepodáva žiadosti o výnimku z nočného kľudu, nepotrebuje kamión techniky, zvukárov, security, catering, diesel agregátor, predpredaj lístkov v sieti Ticketportal, spoty v Rádiu Prešov ani Toi Toi búdky. Príde a hrá.

Ďalší Dobrý festival skončil posledný víkend. Bol presne o tom istom. Po roku sme tam, kde sme boli. Organizátori zasa festival v mnohých smeroch nezvládli.

Veľmi dobre si pamätám (na niektoré veci nikdy nezabúdam) pred troma rokmi bol Dobrý festival ešte prešovský. Cítil som sa fajn. Boli tam určité problémy ktoré teraz naberajú na vážnosti, ale celková atmosféra bola domáca, presne ako to v Prešove v tých časoch bolo bežné. Možno preto, že to bolo celé koncipované v menšom a slabá organizácia sa neprejavila tak jasne.

O rok to už také nebolo. Snažili sa z toho urobiť niečo, čo je tu cudzie a ľuďom sa to prestalo a prestáva páčiť. Dobrý festival nikdy nebude svetový. Pred rokom prišiel väčší hlavný stage, podujatie získalo silnejšie hudobné mená, ale organizácia celého festivalu bohužiaľ ostala stáť na mieste. A to je kameň úrazu akéhokoľvek koncertu. Už vtedy som rozmýšľal, preboha čo sú to za ľudia, čo to robia? Ešte aj po roku mi ľudia hovoria o ich nespokojnosti s priebehom minulého ročníka. Jedna psychoterapeutka (ktorá ako odborník učí iných zvládať "krízové situácie" v živote), mi hovorila o tom, ako sa kvôli problémom pri vstupe otočila a išla preč. Dobrý festival je veľa aj na psychológa, to je sila. Organizátori ďakovali za bezkonfliktný priebeh festivalu. Ako to bolo naozaj? Pri bitke myslím že priamo počas koncertu Garyho Moora musela zasahovať polícia a záchranári. Problémy boli s dodávkami elektrického prúdu. Na malom stagei sa mi zdalo, že Chiki Liki Tu-a hrali zvláštne, nebola to taká sila ako obyčajne. Potom som sa dozvedel, že pre výpadky prúdu hrali na polovičný výkon. Líder jednej zo skupín mi okrem toho že sa mu nepáčil stage na ktorom hrali povedal, že piť idú inde, tu je všetko drahé. Terčom kritiky hudobníkov sa stali campingové stany, ktoré vyzerali, akoby si ich tam zabudla partia hipisákov po stanovačke. Okrem toho to tam celé pred úplným zrútením zadržiavali security vlastnými telami pred hlavným stageom. Ľudia z realizačného týmu si myslia, že festival vylepšili, keď pridali podporné zábrany (namiesto výmeny za stabilné) a zrušili campingové stany. Nie je to o tom. Na druhej strane je fakt trápne, keď sa ľudia (nedobrovoľne) zaoberajú technickými nedostatkami podujatia v strednej Európe, kde už aj Karel Gott robí svoje koncerty na hi-tech úrovni.

Organizátori žijú v umelom dojme, že všetko zvládli na jednotku, lebo to dávajú vedieť v rozhovoroch do novín. Pred posledným festivalom organizátor pre médiá vyhlásil, že je to jeden z dvoch festivalov na Slovensku, ktorý má umeleckú atmosféru. Môžem hádať? Ten druhý je Pohoda, najväčší festival na Slovensku, ktorý patrí má pre svoju dramaturgiu meno vo svete a kde nechcú IMT Smile, v ktorej hlavný organizátor hrá? Dobrý vtip. Ďalej uviedol, že ľudia by mali na Dobrý festival prísť, lebo je prešovský a rodinný. Tak prešovský už dávno nie je a rodinný už vôbec nie. Za prešovské, sa dá považovať iba niečo, čo je o ľuďoch. Dobrý festival o ľuďoch prestal byť. Nerobia to pre ľudí, nepýtajú sa ako sa im festival páčil, ani neberú do úvahy pripomienky. A tí potom na nich nadávajú. Nepublikovateľne. Hrubo. A sú to všetky skupiny ľudí čo s festivalom prišli do kontaktu, samozrejme okrem organizátorov ktorí sa potrebujú predať. Jediný protiargument na hlavného organizátora je, že on je veľmi svojský. No to by som chcel vidieť, keby niečo také povedal chirurg, "prepáčte že operácia nevyšla, ja som veľmi svojský." Asi tak.

Áno, ľudia mi stále hovoria o tom, čo sa im nepáči, ale súčasťou festivalu sú aj menej viditeľné veci, ktoré si všímam zase ja, a záleží na nich. Osobne som sklamaný z komunikácie s organizátormi, najmä z odmietavého prístupu hlavného organizátora. Tento rok som predložil niekoľko špecifických požiadaviek. Nešlo o nič zvláštne a sú to veci, ktoré na iných festivaloch, na festivaloch v zahraničí mám zabezpečené ako samozrejmosť. Napríklad all access prístup na fotenie. Moje požiadavky hlavný organizátor v plnom rozsahu zamietol. Moje odporúčanie nezobral do úvahy, v niektorých veciach mi tvrdil, že minulý rok boli zabezpečené, čo viem že neboli, a povedal, že budú aj tento rok, čo opäť neboli. Takže mi klamal. Okrem toho, je absurdné, aby som sa domáhal samozrejmých vecí. Úplný bullshit. A ak nevedia zabezpečiť európsky štandard, tak nech nerobia festival.

Fotenie si vyžaduje plné nasadenie priamo na mieste a časť vecí musí byť zabezpečených vopred. Jednoducho musí. Na základe predchádzajúcich skúseností a keď predvídam, ako čo môže skončiť, vždy viem čo chcem a viem prečo to chcem. Nikdy nikomu nevolám len tak. Nikdy nikomu nepíšem maily len tak. Nie je nič horšie, než keď organizátor nespolupracuje. Taktiež keď organizátor nedodrží slovo a keď veci nejdú podľa plánu. Tu chcem poďakovať všetkým dobrým manažérom z iných koncertov, manažérov skupín, ktorí držia to čo sľúbili, aj keď som skôr ja váhal či už na danú vec nezabudli, ale oni mysleli na všetko. Dobrých manažérov si veľmi vážim.

Na dojmoch pri kultúrnych poudujatiach záleží najviac. Novinári v zahraničí majú veľký vplyv a rešpekt. Sú pre organizátorov úplne na prvom mieste, pretože práve od nich závisí úspech celej akcie. Organizátor Dobrého festivalu ale neprejavuje záujem o prácu iných. Rozumiem fotoreportérom, ktorí rezignovali na fotenie koncertov. Nemajú na to nervy. Vlastne už ani ja.

Tento rok hlavný organizátor ohrozil moju bezpečnosť a bezpečnosť mojej techniky. A dobrý pocit som z toho nemal. Na Slovensku má málokto toľko skúseností s manažérmi a organizátormi, ako ja a s takým flagrantným prístupom som sa snáď ešte nestretol. Takže z môjho pohľadu sú organizátori Dobrého festivalu jedni z najhorších na Slovensku. Nevedia robiť koncerty. Ak sa mýlim, rád sa presvedčím o opaku. Jediné čo je potrebné zmeniť je organizácia. Nič iné. Podľa iných kvalita festivalu nikdy nebude lepšia, pokiaľ ho bude organizovať človek ktorý ho robí teraz, čo zabezpečí headlinera a na všetko ostatné kašle.

Nepáči sa mi ani prístup prešovským médiám. Za normálnych okolností je dobré pripravovať priestor pre podujatie kvalitnými tlačovými správami. Dobrý festival mal v tomto smere vždy dobrý úmysel, ale ak to je jediná správne fungujúca činnosť festivalu, PR články vyznievajú samoúčelne. Skôr sa mali zamerať na prípravu priamo akcie, lebo PR články potom nemajú efekt. Najlepšia reklama je dobrý festival. Nie bludné PR články a skazené pocity z akcie. Ide ale o to, že organizátori prešovské médiá využili na publikovanie svojich PR článkov, ale rozhovory s headlinerom im umožnené už neboli. Rozhovor s headlinerom mal byť poskytnutý len televízii Markíza a jednému časopisu z Bratislavy. V tomto smere tu organizátor prejavil svoju zvrátenosť po komercii a bulvárnej publicite. Tak nech si ten festival robia v Bratislave! Medzičasom som dostal informáciu že rozhovor bude možné ukutočniť, ale nakoniec mi PR manažér povedal, že rozhovor je len pre dve médiá, úplne iné. A ani ohľadom fotenia, neboli veci potvrdené od začiatku, menili sa a to je ten najhorší možný prípad. Rozhovor s prešovskými skupinami si môžem urobiť kedykoľvek a kdekoľvek, lebo sú to kamoši. Headlinera držali v odstupe, aj keď speváčka Skin zo Skunk Anansie nakoniec ukázala svoju bezprostrednosť, keď sa hodila divákom na ruky a odspievala tak skladbu.

Pritom program festivalu nebol zas tak skvelý. Keď som išiel v druhý deň autobusom s významným slovenským hudobným novinárom, aj jemu sa zdal program oničom, silnejší očakával až teraz. Skupiny ktoré tu nie sú tak bežné a oplatilo sa kvôli nim vydržať chlad a blato na festivale, sa celkovo nedajú spočítať ani na prstoch jednej ruky. Viaceré free festivaly sú oproti Dobrému festivalu lepšie. Autobusom inak vôbec necestujem, no aj tu som sa presvedčil o veľkom nedostatku. Posilnené linky MHD na a z miesta festivalu? Zabudnite.

Je dôležité povedať, že vždy hovorím pravdu. A vždy budem. Nie som proti Dobrému festivalu, chcem aby pokračoval, ale vadí mi prístup, ako sa tu robia veci. Doteraz som Dobrý festival podporoval ako nikto iný. Nad rámec (a okrem) reportérskej práce som ho spomínal vo svojich hudobných článkoch, hovoril som o ňom s ľuďmi celý rok, informoval som o podujatí v médiách, dal som ho na svoju stránku a význam podujatia som chcel zohľadniť pri odovzdávaní mojich osobných cien na blogu, Greatmilan Awards. Čakal som, že sa situácia zlepší, ale stále viac sa presviedčam, že to s festivalom speje len k horšiemu. Je mi z toho smutno a hnevá ma to, pretože mi záleží na všetkom, čo sa v Prešove deje, zvlášť na kultúre a koncertoch. Som známy tým, že držím slovo a mám pevné názory, ale teraz som sa presvedčil, že ich dokážem aj meniť. Odhliadnuc od toho že som neovplyvniteľný, nemám problém, ak ma niekto presvedčí rozumnými argumentmi, ale je to sila, keď moje názory po čase niečo zmení negatívnym smerom.

Kultúra je o dobrých pocitoch. Viacerí ľudia mi potvrdili a dokonca sú toho názoru, že festival nestačí robiť na 100% ale na oveľa viac. Keď niečo nie je dokonalé, tak radšej nech to vôbec nerobia. Ivan Tásler teraz počas koncertu IMT Smile na Dobrom festivale spieval: "Kedy budú ľudia ľuďmi? Kedy, kedy, kedy, kedy, kedy?" Aj ja sa pýtam. Tak kedy?