Včera ráno som pri prepínaní televíznych programov narazil na podnetný film. Na analýzu programovej ponuky mi obvykle stačí sekunda. Zvláštne, lebo dobré filmy chodia po desiatej v noci. Ale vysvetliť si neviem ani to, prečo som nespal do obeda. V každom prípade, nie je nič lepšie, než pozrieť si niečo dobré neplánovane.
Komédia "Pápežom proti svojej vôli" je úplna blbosť. Ale na zasmiatie strašne dobrá. Je to bláznivý film o vatikánskej anarchii. "Katolícky kňaz sa kvôli cirkevnému omylu stane pápežom. Lenže keď nastúpi na pápežský stolec, zistí, že Vatikán je v rukách skorumpovaných gangstrov, ktorí majú skôr bližšie k mafii ako k Pánu Bohu." Nový pápež sa snaží Vatikán vyčistiť, aj napriek smrteľným hrozbám a všadeprítomným byrokratom. Do cesty sa mu postaví v tom najnevhodnejšom čase aj jeho stará láska.
Ukazujú sa tu najbláznivejšie predstavy, aké vám môžu napadnúť o inak prísne ortodoxnom prostredí Vatikánu, ktorý je vraj poslednou absolutistickou monarchiou na svete. "Vďaka Bohu" sú tieto veci možné iba vo filme, tak ako mnohé iné veci v iných filmoch. Aj keď tu môžeme vidieť presne to, čo zo zvyknú zlé názory o katolíckych pomeroch hovoriť, vieme že v skutočnosti to v žiadnom prípade nie je pravda. Strieľanie po sebe vo Vatikáne je asi tak nereálne ako tento film. A je to sranda. Podľa mňa filmy nezabíjajú fantáziu, niekedy ju vedia podporiť.
Film bol natočený už v roku 1991, keď som sa narodil. Názvy nikdy nepovažujem za dôležité, ale v tomto prípade, ako som zistil, aj ten tvorí vlastný komediálny príbeh. Po kritike pri uvedení filmu sa negatívny názov "Pope must die" zmenil na "Pope must diet". Asi v záujme cirkvi bolo, aby si ľudia mysleli, že film hovorí boji pápeža s obezitou. Na miesto toho, aby sa to nechalo tak. Slovenská verzia z toho vyšla asi najlepšie, vyhýbavo ale celkom výstižne "Pápežom proti svojej vôli".
Po krátkom surfovaní som zistil, že pápežom je herec, ktorý sa o niekoľko rokov stal dôležitou postavou v inom filme, oveľa vážnejšom. Robbie Coltrane je Rubeus Hagrid z kultových filmov Harry Potter so samozrejme ešte pútavejšou knižnou predlohou od Katherine Rowling. Teraz mi prvý krát napadlo, že tvorcovia filmu Harry Potter museli tie knihy čítať. Filmové zobrazenie Hagrida je asi také isté, ako moje predstavy toho dobrého obra kedysi z kníh. Hagrid je tak zveličený človek, ako sú prevrátené skutočnosti vo filme Pápežom proti svojej vôli.
Film o prevrátenom Vatikáne vo mne nevyznieva ako provokácia. Veľa vecí je tam vymyslených, ale každá oblasť života, otázka viery nevynímajúc, potrebuje niekedy pozrieť sa na seba z inej strany. Koniec koncov, svet je bláznivý a ľudia vo svojej každodennej zahľadenosti do práce na to potrebujú prísť. K tomu speje tento fajn "odväz."
Mia | 24. června 2011 v 10:05 | 
Zde hledá
hm.. to zní zajímavě
Herce znám tedy jenom z HArryho samozřejmě :)