Príliš konkrétne informácie

31. května 2011 v 7:00 | greatmilan | The GREAT TIMES

Po hokejovej blamáži si pre nás Slovenská republika pripravila ďalšiu zábavku. Sčítanie obyvateľov. Nebolo by na tom nič zábavné, pokiaľ by sa tu niečo nepokazilo opäť v úplnom základe. Bezpečnosť by mala byť na prvom mieste, no nie je. Sčítacie hárky ochranu osobných údajov nezaručujú, lebo sa cez kódové štítky dajú spojiť s konkrétnou osobou. Pritom je dôležité povedať, že pre štatistické účely údaje mená nepotrebujú a veľká časť Slovákov vrátane mňa sme presvedčení, že sa to spojiť ani nesmie. Okolo sčítania preto vznikol chaos. Niektorí obyvatelia vyplnili formuláre podľa zadania ručne, aj online, čím sa vlastne zbavili šance ostať v anonymite. Veľa ľudí sa rozhodli čiarový kód na hárok neprilepiť, ostatní nad vyplnením stále váhajú, alebo papiere v hneve hodili do koša. Časť obyvateľov zrejme na hárok nalepili čiarové kódy z nejakých výrobkov, vraj stačí kód z Kauflandu zo zeleniny, alebo si kódy vymenili so susedmi. Je na každom, ktorý spôsob zvolí. Po právnej stránke sú všetky zatiaľ známe varianty legálne. V tomto štáte platí nejaký právny antistav. Preto sa dá povedať, že je tu možné všetko.

Z porušenia zákona sa priamo počas sčítania začali obviňovať štátne inštitúcie, hovorca ministra vnútra sa vyjadril v zmysle, že občania formulár vyplniť nemusia, lebo zákon nehovorí o sankciách, aj keď je sčítanie povinné. Minister vnútra sa k veci radšej nevyjadruje. Sčítanie sa robí v celej EÚ a len kvôli neschopnosti prepojiť databázy, práve toho Ministerstva vnútra SR, od nás štát chce informácie ktoré už má. Iné štáty kvôli tomu pri sčítaní zvolili iný systém.

^{foto: greatmilan}

Dokonalý chaos podľa mňa urobili médiá, ktoré od začiatku sčítanie spochybnili. V poslednom čase sa aj najväčšie celoštátne noviny správajú ako bulvár. V tomto prípade vytiahli vždy jednu vec, napríklad neanonymitu sčítania a hovorili len o tom, ako by sa tomu ľudia mali vyhnúť. Neposkytli komplexné informačné pokrytie, ale hlavne druhú stránku veci a už vôbec nie pohľad, ktorý by bol správny. Stačí si pozrieť stránku sme.sk a titulky vravia za všetko. Ukázala sa tak unikátna vec. Človek sa musel rozhodnúť sám. A hovorí sa, že ľudia vedia najlepšie, čo je správne. Nevie sa však, ktorí ľudia to vedia. Ale určite tí, ktorí údaje o sebe poskytli bez problémov. Zaujali pozíciu občana Slovenskej republiky, ktorý si plní svoju úlphu a tak ako sa zúčastňuje volieb, zapojil sa aj do sčítania. Toto sú podľa mňa dôležité nie len práva ale hlavne povinnosti občana. Robiť správne veci sú hodnoty, ktoré médiá aj štátne inštitúcie svojou flagrantnou prácou skopali na zem. Čo z toho, že na školách pribudli štátne symboly, keď štát občanovi v kritickom momente nevie povedať čo má robiť.

Pravdupovediac som najprv tiež nechcel odovzdať formulár s nalepeným kódom. Po niekoľkých dňoch som na to musel prísť tiež sám. Súhlasil som s normálnym vyplnením a odovzdaním s kódom, no nechcel som s tým mať "nič spoločné," dal som to vyplniť rodičom. Nemám chuť sa niekam zaraďovať niekam formálne patriť. Niekde v Biblii sa však píše, nech patrí cisárovi čo je cisárovo a Bohu čo je božie. Tak nech sa tak stane, nech vie štát to, čo už dávno vie, ostatné je moja vec. Na jednej strane nemám potrebu hovoriť o sebe, na druhej môžem rozhodne a verejne podporiť niektorú náboženskú organizáciu, ak spĺňa svoju elementárnu úlohu. Asi nikto by nebol rád, keby jeho najzákladnejšie identifikačné údaje viseli niekde na nástenke. Začal som o tom uvažovať. Ja by som svoje rodné číslo a vlastne všetko mohol pokojne dať na billboard pri diaľnici D1 a nevadilo by mi to. Nabudúce možno použijem odvážny copywriting a zaujmem taký postoj. Bžlí ľudia nemajú informácie, ktoré by mohli zmeniť svet, alebo ho zničiť. Takže ich celkom nechápem, o čo sa vlastne boja. Prečo robia veľa kriku pre nič? Veď niektoré veci na tebe môžem zistiť už pri letmom pohľade. Najviac smiešne mi príde vyplňovať vo formulári pohlavie, rodné číslo, dátum narodenia a ďalšie také hlúposti. Štát doteraz nevedel že som chlapec? A nechce si to radšej zistiť na vlastné oči? Najsmutnejšou vecnou pri sčítaní je zas odovzdávanie vypĺňacích hárkov na mená osôb, ktoré už nežijú. To by sa v strednej Európe stať nemalo nikdy! Mnohým rodinám sa otvárajú rany a nepríjemné je to aj pre sčítacích komisárov, tí sa potom svojej práce vzdávajú. V Košiciach sa tak zmenilo pátranie po obyvateľoch, na pátranie po sčítacích komisároch. Veľa ľudí hárky ešte stále nedostali, vraj sa ich vytlačilo 9,5 milióna a je ich málo. Je nás viac :)

Z môjho pohľadu je sčítanie ktoré sprevádzajú veľké problémy pripravené zle. Robí sa na tom od roku "2" a celé sčítanie bude stať viac ako 30 miliónov EUR. Pritom by stačilo pár tisíc EUR na prepojenie systémov ktoré veľa údajov obsahujú a neaktuálne nevedia vymazať. Poznám ľudí čo by to naprogramovali lepšie a skôr, ako IBM spracuje údaje zo sčítania. Kódy pre hárky sa mali generovať inak, aby sa preboha nedali asociovať s danou osobou! Zámienke že ide o zabránenie duplicity sa nedá veriť. Ministerstvo vnútra by si vo vnútri malo urobiť poriadok. Na miesto toho vidíme praktickú ukážku, ako sa tu veci robia za veľa peňazí a na ho*no. Alebo sa potvrdil fakt, ktorý nikto nechce nahlas povedať, že na Slovensku sa dá všetko len do*ebať. Jediná správna vec je asi splniť si aspoň svoju úlohu, aj keď je postavená na zle pripravenej platforme a vnútorne ostať občanom Slovenskej republiky. O svoje dáta sa nebojte, štát ich aj tak po štyroch dňoch niekde zapotroší a proces sa bude opakovať. Aj v prípade zneužitia, môže si s nimi štát a firmy, viete čo. Mne môžu byť tieto informácie ukradnuté. Vadí mi princíp, ako k nim štát pristupuje. Ako pri sčítaní dobytka. Jediné šťastie, že sčítacích komisárov nesprevádzal kráľ dobytka, ten čo vypaľuje na kravy a býkov značenia.