May 2011

Príliš konkrétne informácie

31. may 2011 at 7:00 | greatmilan |  the great times
Po hokejovej blamáži si pre nás Slovenská republika pripravila ďalšiu zábavku. Sčítanie obyvateľov. Nebolo by na tom nič zábavné, pokiaľ by sa tu niečo nepokazilo opäť v úplnom základe. Bezpečnosť by mala byť na prvom mieste, no nie je. Sčítacie hárky ochranu osobných údajov nezaručujú, lebo sa cez kódové štítky dajú spojiť s konkrétnou osobou. Pritom je dôležité povedať, že pre štatistické účely údaje mená nepotrebujú a veľká časť Slovákov vrátane mňa sme presvedčení, že sa to spojiť ani nesmie. Okolo sčítania preto vznikol chaos. Niektorí obyvatelia vyplnili formuláre podľa zadania ručne, aj online, čím sa vlastne zbavili šance ostať v anonymite. Veľa ľudí sa rozhodli čiarový kód na hárok neprilepiť, ostatní nad vyplnením stále váhajú, alebo papiere v hneve hodili do koša. Časť obyvateľov zrejme na hárok nalepili čiarové kódy z nejakých výrobkov, vraj stačí kód z Kauflandu zo zeleniny, alebo si kódy vymenili so susedmi. Je na každom, ktorý spôsob zvolí. Po právnej stránke sú všetky zatiaľ známe varianty legálne. V tomto štáte platí nejaký právny antistav. Preto sa dá povedať, že je tu možné všetko.

Je mi ľúto tých chlapcov

23. may 2011 at 22:36 | greatmilan |  the great times
Slovenskí dospievajúci chalani sa v poslednom čase obliekajú inak, ale vo svojich skupinách vyzerajú všetci veľmi podobne. "Skatersky" - k tomu sedí opis asi najbližšie. Metalisti a punkeri dávno vyšli z trendu, dnes je doba nejakého skaterstva. Na túto dobu tento štýl obliekania považujem za mainstream, takže ak si niekto myslí, že keď chodí ako skater je iný, len to ho výnimočným v žiadnom prípade nerobí. Často je to dokonca bez absolútneho vkusu, s okuliarmi ako na zváranie. No a väčšinou sa tak oblečení chalani a nie len chalani podľa toho aj správajú. Ich slovná zásoba je zväčša v nepublikovateľnej podobe, ale mne najviac vadí hlasná a plechová hudba z ich mobilov, pre túto funkciu používajú najčastejšie Sony Ericssony. V parku ma to vie naštvať.

Iní ľudia sú z týchto povedzme skaterov naštvaní oveľa viac, ako ja z ich hlúpej hudby z mobilov, možno nepodstatný fakt, no pre mňa významný. Tí chlapci vraj robia hluk. Aj bez mobilov. Neviem čo je na tom pravdy, tento jav môže byť pre každého z vonku opäť individuálny, ale zvláštne že hluk skaterov najviac vadí dôchodcom, čo už dlho na svoje uši nepočujú.

Skateri mi inak nevadia, sme v slobodnej krajine, tvorím ju aj ja a štát za mňa tolerantný nebude, lebo ani včera nebol. Bolo mi ich prvý krát naozaj ľúto. Doteraz presne neviem čo sa stalo. Včera večer mi pred domom policajti odstavili tri policajné autá, prebiehalo pátranie v neďalekom lese. Po nejakom čase sem policajti priviedli dvanástich dosť mladých chlapcov, vekovo niečo medzi základnou a strednou školou. Napätie sa zvyšovalo s postupom času. Chlapci stáli vedľa seba, až kým ich po viac ako dvoch hodinách státia úplnej v tme nenaložili do policajného transportéra, to už pred kamerou reportérov televízie Markíza. Na jednom skaterovi s rupsakom sa mi zdalo, že mu nie je všetko jedno, hoci pred pár hodinami mohol pôsobiť cool. Celkovo tam bolo nakoniec asi 6 policajných áut, z toho jedno pravdepodobne patrilo vyšetrovateľom v civile. Takže si predstavte to množstvo policajtov. Vraj išlo o drogy. Správa dnes odznela vo vysielaní televízie Joj a na Markíze - tej sa podarilo zistiť že policajti chlapcom zhabali bongo a drvičku na marihuanu :D Jedna banálna vec asi v reportáži nebola pravdivá, nezačali fajčiť v areáli materskej škôlky, lebo tam už dlho žiadna škôlka nie je. Chodím tam na výtvarnú. Podľa mojich informácií od brata jedného z chlapcov ich domov pustili po vypočúvaní o štvrtej ráno. Mne je jedno čo sa včera stalo. Silné policajné manévre si chlapci skateri zapamätajú navždy. Keď raz budete rodičia, dajte si na svojich synov pozor.

KONIEC SLOVENSKÉHO HOKEJA. NATERAZ

12. may 2011 at 22:40 | greatmilan |  the great times
Aktuálne majstrovstvá sveta v hokeji sa odohrávajú na Slovensku. Celková prehra nášho reprezentačného tímu je o to smutnejšia, že sa to celé odohralo rovno pred našimi očami. Slovenskí hokejisti boli pod obrovským tlakom, to je jedna z nevýhod, hrať majstrovstvá v domácom prostredí, hlavne keď nevyhrávame. Sčasti sa to dá ľudsky pochopiť, no hokejisti vždy hrajú za niekoho. Aj chirurg je pod tlakom, keď operuje blízku osobu, nie? Všetci sú pod tlakom a každý deň. Z viacerých dôvodov to bola nie naplno využitá šanca, ktorá sa v reprezentácii naskytne asi raz za život.