Včera večer som zažil jeden z najsilnejších koncertov vôbec. Bratislavskú skupinu Longital tvoria Shina a Daniel Salontay. Sú to akísi elektronickí pesničkári 21. storočia a hrajú hudbu zo srdca - "heart beat", v ktorej sa snúbia prirodzená jedinečnosť a virtuozita s poslucháčskou príťažlivosťou, pesničkárstvo s elektronikou. Longital majú úspech v zahraničí a za sebou mnohé koncerty v Európe a Amerike. Jeden z albumov im krstil svetový Glen Hansard.
Dano a Shina sú neopakovateľní virtuóznou hrou sláčikom (smyčcem) na gytaru, basgytaru a využitím nevídaného hudobného nástroja - dotykovej obrazovky Lemur Jazz Mutant. Nemalo by mi to byť cudzie, no niekedy naozaj nerozumiem, kde sa tá originalita v niektorých ľuďoch berie. Jednoducho virtuozita a svetová úroveň. V určitých častiach obaja hrali sláčikami na gytaru a na basu, bol to neuveriteľný súzvuk dvoch ľudí, podobný práve Glenovi Hansardovi s Markétou Irglovou. Som rád že v tejto už aj tak dosť progresívnej dobe sa dá zažiť ešte niečo o úroveň vyššie. Mal som ten pocit, že som na správnom mieste. Ten pocit keď je zbytok sveta nepodstatný...
Vždy mám rád, keď niečo nejde podľa plánu. Ani včera nechýbali humorné situácie. Keď Shina počas skladby nastolila otázku "Pokračujeme ďalej?", diváčka sediaca celkom vpredu hneď vedľa kapely zareagovala - "pokračujeme ďalej!" Publikum sa začalo smiať a bolo veľmi príjemné, keď sa tá slečna následne ospravedlňovala, bola už zjavne mimo pod vplyvom určitých látok...
Ešte predtým Dano odohral pol pesničky gytarou sediac medzi divákmi v priľahlej chodbe, vraj je tam najlepší zvuk. Pred jednou s posledných skladieb na koncerte niekto z publika navrhol, ak súhlasíte, mohli by sme si spomenúť na zavraždeného Ernesta Vaľka. Na to Dano začal rozprávať, ako sa to dozvedeli z novín pri príchode na Slovensko a ako sa mu v noci sníval sen - boli pri ňom asi traja muži ktorí ho chceli pálkami zbiť. Dano rozmýšľal čo urobiť. Odrazu sa ich "začal nebáť". Hneď nato ich začal mať rád a oni zmizli. No objavil sa tam ešte jeden a ten ho zastrelil. Po tomto vtipe sa znovu ozvala už spomínaná slečna s požiadavkou, aby sme si spomenuli tuším aj na nejakého Tibora. Takže večer mal aj ďalší, príjemný, no ťažko definovateľný rozmer, odkaz.
Odišiel som pred úplným koncom. V skutočnosti som si Longital vypočul len pár chvíľ, súbežne s týmto koncertom a potom naplno som si totiž v inom klube naordinoval zdravú dávku moderného punku a rock 'n' rollu. To druhé je niečo, čo ma definuje a s čím sa stotožňujem.
Foto: greatmilan | Viac fotiek
Zde hledá
Pekny :) Ja jsem sice spis na metal, ale nezavrhuju ani jine zanry, pokud nejde o bezduche pisnicky. Nejlip jsem se ale citila v Irsku v hospodach s zivou hudbou :)