October 2010

Zrušenie Rádia_FM?

15. october 2010 at 18:50 | Milan |  hudba
Každá slovenská vláda má jednu zásadnú chybu. Po určitom čase etablovania začne robiť nezmyselné veci. Na miesto existenčných a dosiahnuteľných zásahov, čo ja viem, do zdravotníctva a školstva sa politici, je úplne jedno akí, začnú hrať na pseudoboha. Vláda si snáď mysli že vie čo je dobré, čo je hudbou a čo ňou nie je. Najnovšie zlúčenie STV a SRo môže priniesť veľké problémy. A ako je zvykom, schytáme to my.

SME uverejnilo silný článok, ako reakciu na nápad Daniela Krajcera (SaS), zrušiť Rádio_FM. Oliver Rehák, hudobný editor v ňom prišiel s otázkou, či zrušenie štvrtého okruhu Slovenského rozhlasu známeho ako Efemko, je normálny nápad. Odpovedá si sám: "Od ministra kultúry čakáme normálne nápady. Rušenie Efemka ním nie je." Argumentuje to spôsobom á la Juraj Kušnierik. Rádio_FM je niečo, čo nás drží v kontakte so svetom. "Nikde inde sa nevysiela toľko svojských autorských relácií a toľko rozhovorov s muzikantmi, nikde inde neznie toľko hudby, pre ktorú sa skôr hodí označenie "normálna" než alternatívna." 

Onedlho na to, pod vplyvpom znovuotvorenej diskusie a nesúhlasných reakcií Krajcer zmenil názor a denník SME opäť prišiel so správou: Rádio_FM ešte nekončí.
Tento typ alternatívnej hudby podľa Daniela Krajcera na vlnách Slovenského rozhlasu  má zostať zachovaný, ale pod zámienkou "efektívnosti" sa s rádiom raz asi naozaj rozlúčime.
Ak sa to stane a táto krajina príde o jediné rádio ktoré sa ako protipól k mainstreamu dalo počúvať, tak asi odídem aj ja.
Naopak? Rádiu by pomohlo väčšie a kontinuálne zapájanie sa do alternatívnych podujatí na celom Slovensku, nie len v Bratislave. Aktivity na festivale Pohoda či podujatiach "Rádio_FM v tvojom meste" zjavne nestačia. Čo sa týka vysielania na vlnách Rádia_FM ide o kvalitu ktorej sa takmer nedá čo vyčítať.

Linky:

No Žbirka no problem

14. october 2010 at 22:22 | Milan |  diary
Dnes sa mi podarila unikátna vec. Respektíve nepodarila, ale čo nasledovalo ma posunulo ďalej. Slovenská hudobná legenda Miro Žbirka je práve, po niekoľkých rokoch, na ďalšom turné a tentokrát zo symfonickým orchestrom. 
Predchádzajúce turné z rockovým zvukom som mal síce najradšej a občas si ho pozerám na vydanom DVD, no aj aktuálna koncertná šnúra je vysoko hodnotená a skúsiť treba všetko.
Spočiatku som sa očakávanej šou naozaj chcel súčastniť. Lenže v Prešove bol plánovaný koncert pár dní pred uskutočnením zrušený. Vraj z technických dôvodov, možno kvôli nízkemu počtu predaných lístkov a možno pre stavebné práce v novoprenajatej Mestskej hale. Na 30 rokov ju získala jedna firma, ktorá ju ale na počudovanie prevzala v katastrofálnom stave a tak sa zrejme chcela pomstiť zrušením jedného z hlavných a najlepších podujatí druhej polovice roka v tomto meste. Ľudia mohli vrátiť lístky, alebo sa zúčastniť iného koncertu v Košiciach. Niektorí sa však o zrušenom koncerte dozvedeli priamo na mieste a bolo to kruté. Napríklad pre niekoho, kto mal práve narodeniny, ako som sa dočítal v internetovej diskusii ohľadom problému. 
Sám som sa potom zmieril s koncertom v Košiciach a vybavil som naň novinárske akreditácie. Dnes však nadišiel deň D a ako naschvál, šéfredaktor redakcie vysielajúceho média mal večer jednoducho iný program. Snažil som sa teda pár hodín pred začiatkom s manažérkou koncertu akreditovať iného človeka, s ktorým som tam šiel, no organizačný tým to považoval za neštandardné a bla bla bla. Prístup na koncert schválili len pre mňa. Nechcel som do Košíc ísť sám a na všetko som sa nakoniec vykašľal. Na výtvarnej som s mladými ľuďmi čo sa pripravujú na architektúru, nakreslil stoličku a cítim sa oveľa voľnejší. Niekedy je dobré neurobiť niečo, čo by človek mohol. Aj o tom je sloboda a demokracia. 

Príbeh chilských baníkov

13. october 2010 at 19:46 | Milan |  the great times
V škole na hodine informatiky som si dnes pozrel priamy prenos z vyslobodzovania baníkov, ktorí v chilskej bani nedobrovoľne ostali trčať poriadne dlho. Keďže ich po závale objavili a následné kroky umožnili prevrtať záchranný tunel, životný príbeh týchto ľudí sa neskončil. Pokračuje so záujmom tisícok novinárov a celého sveta. Svoj štáb má na mieste aj ČT24.
Po jednom vytiahnutí baníci, nekonečné rodinné objatia a priateľské gestá so záchranným týmom ma dojali viac ako čokoľvek iné v poslednom čase.  Napätá ale neskutočne pozitívna atmosféra z okolia bane kde vyrástlo dokonca stanové mesto, došla až sem. Celá snaha by mala byť príkladom pre časti sveta, kde ľudský život nestojí za nič. Predsa stojí za to.

FOTO: