Čo som urobil... A čo ďalej?

8. ledna 2010 v 22:14 | Milan | Diary, my life

Fotenie a písanie

Možno to hovorí každý, ale hovorím to ja: Milujem fotenie. Koncom roka som fotil pár dobrých koncertov. Je to niečo tak úžasné... Čo tak stať sa svetovým hudobným fotografom? Skúsenosti pribúdajú, treba však lepšiu techniku (foťáky, objektívy, filtre, blesky)

Prihlásil som 5 svojich fotografií do súťaže o naj bike fotku za rok 2009 v slovenskom Časopise BikeMag. Ihneď som dostal správu, že fotky sú super a že som zaradený do súťaže (s výkričnikom). Doteraz som sa nikdy nestihol prihlásiť do žiadnej fotografickej súťaže. V roku 2009 som sa maximálne zameral na fotenie. Teraz mám dosť materiálu. V novom roku sa pokúsim selektovať, upraviť a posielať zábery do súťaží, aj informačným odberateľom (agentúram, partnerom a hlavne vlastným projektom) možno to k niečomu bude dobré. Teraz v januári ma čakajú dve súťaže, tá prvá má niečo spoločné s otázkou, kto hýbe peniazmi, či čo a druhá sa týka juhovýchodnej Európy, z ktorej mám veľa záberov (nikdy nezverejnených).

Tesne pred Silvestrom a v januári začala Slovenská Tlačová Agentúra uverejňovať moje textové a fotografické príspevky. Mám tam už sedem článkov a veľmi dobrú odozvu od pracovníkov TASR. Je to aktivita v rámci projektu TASR do ktorého ma prihlásila moja škola a všetko sa vlastne týka školy. V budúcnosti určite budem pracovať pre agentúry, ale moja "novinárska" činnosť by mala viesť nezávislými smermi, bez lojality k vydavateľovi, a bez preddefinovanej redakčnej línie. Je to preto lebo moje "jemné" príspevky napríklad v tlačených novinách narážajú na akúsi "surovú žurnalistiku" a to nie som ja. Kreativita potrebuje voľnosť. Vidím to tak že agentúram dám čo chcú a ja si budem robiť čo ja chcem.

Čo sa týka staronových plánov, chcem robiť vlastné filmy. Vymyslel som nový dokumentaristický typ filmu - panoramatický. Zatiaľ to stojí na bode mrazu, lebo nemám kameru.

Je zaujímavé mať svoj blog, ktorý ukazuje čo práve robím a poskytuje aj niečo viac. V roku 2010 by mal nabrať silnejší vietor vejúci k životnému štýlu a zaujímavým veciam. A možno sa podaria aj spomínané filmy. Teší ma, že si ho prezerajú známi, aj ich známi a všetci ostatní. A to nie len v Európe, ale aj v Mexiku a USA. Sú to väčšinou ľudia s ktorými som sa stretol tu Slovensku. Tak mi to pripadá že keď ma budú sledovať aj na Kube tak tam konečne padne komunizmus. A nieje k tomu ďaleko. Oplatí sa sledovať aj môj Facebook a Twitter.

Učím sa na bicie

Začal som sa učiť na bicie. Možno to je strašne neskoro, ale dostal som sa k tomu až teraz a pokiaľ človek chce a ide mu to, tak by to nemal byť problém. Vraj mám rytmus. Učiť ma začal kamarátov kamarát Marek. Hrá na bicie už 13 rokov. Pokúsil som sa mu urobiť doprovod aj na gitare. Aj to mi išlo. Vraj keby som nemal ten rytmus, tak by som sa k jeho bicím pripojiť nemohol a iní hudobníci s tým v začiatkoch majú problémy. Takže som celkom rád. Dostal som ponuku hrať v skupine ale zatiaľ to na koncert nie je. Viem zatiaľ len tri rytmy, nejaké prechody a zakončenie a treba to trénovať. Bicie, to je psychiatria, ale zasa niečo čo ma neskutočne baví.

Pomaly sa mi plnia sny a nie sú celkom nereálne, pretože ku kultúre a hudbe som mal vždy blízko, keďže so vyrastal vo výnimočnom prostredí, kde bola moja mamka riaditeľka kultúrnej organizácie. Vždy som musel hodiť na koncerty, do divadla, významné podujatia, recepcie a tak. Spomínam si na koncerty vážnej hudby, to som neznášal. Hudobná jar, hudobná jeseň, kto to preboha vymyslel? Snažil som sa zaspať, ale to nešlo. Tak som na letáčiku počítal skladby, ktoré už boli odohrané, ale vždy som sa poplietol a čas sa vliekol ako sopeľ z nosa.

Na rozdiel od vážnej hudby ma rocková scéna fascinovala. Už keď som bol malý chlapec, chodil som na koncerty rockových skupín, ktoré dnes patria medzi tie najlepšie.

V poslednom čase chodím na koncerty viac-menej služobne, počúvam, užívam si hudbu, fotím, píšem a možno budem aj hrať na bicie! Čo viac si priať. Ostáva len tvrdo cvičiť.

Ešte niečo?

Haha, raz by som chcel mať vlastnú rodinu a spraviť si vlastné Vianoce, no teraz je to hudba budúcnosti. Milujem fotenie, učím sa hrať na bicie. Jazdím na biku, dám si viac extrémneho Downhillu a Freeridu. Pred pár rokmi som sa pri tom skoro zabil ale znova ma lákajú skoky. A nezabudnem ani na výtvarné umenie, ktoré mi robí radosť.

Aaa už viem: Chcem si prejsť svet, hlavne severnú a južnú Ameriku, západnú Európu a Austráliu. Aj také krajiny ako Tibet, Fínsko a moje obľúbené Chorvátsko, tam sa najradšej vraciam. S kamarátmi sa poskladáme na jachtu. A chcem pracovať v USA. Čo ja viem v hlavnom meste sveta New Yorku alebo niekde v slnečnej Californii.

Nechcem chodiť do školy, ale musím. Musím ísť na vysokú, aj chcem. A potom sa flákať doma aj vo svete a robiť zaujímavé veci.

Bude to zábava, rok 2010 bude ďalší rok v ktorom ša každý o niečo snaží. Samozrejme aj ja, a snáď sa mi niečo podarí. Tentokrát by som chcel mať viac pokoja. Ale smozrejme že si ho užijem! Treba myslieť pozitívne a potom je život vau.

A eštee: Počul som v jednej pesničke, že "fenomény tohto veku, šliapu po láske a po človeku". Chcem svetový mier...