Pohľad do kalendára na 24. decembra je magický. Na začiatku vianočných dní to však bola veta moderátorky Biby na konci Pohody_FM v Rádiu_FM, ktorá ma pobavila - Čo najmenej pripálených koláčikov... A bola to pravda lebo v našej kuchyni rozvoniavali upečené koláčiky a perníky. A to bolo ešte v čase pred tým štedrým.
Štedrý deň bol až do večera v znamení príprav štedrej večere. V hudobnom Rádiu_FM vysielali samé rozprávky. Zo všetkého som si robil srandu. Pri tom som rozmýšľal, mnohým ľuďom som vždy zlepšoval náladu, ale vnútorne som bol uplynulý rok dosť smutný a prázdny človek. Lenže prišiel som na fakt, že sa dokážem hnevať vždy len chvíľku a depresie tiež nevydržia dlho. Aj preto mi je väčšinu roka všetko smiešne.
Krátko pred šiestou večer som ešte vyprážal rybu a urobil som si jeden z najkvalitnejších čajov, nejaký kráľovský Cejlónsky čaj, ktorý som dostal od mojej kamarátky čo vlastní lekáreň. Urobil som ho aj rodičom a bol to naozaj dobrý čaj. Ako zvyčajne, nasypal som si doňho toľko cukru, že by to niekoho mohlo zabiť, a zrejme som tým porušil stáročné receptúry.
Všetko sa stihlo a večera sa mohla začať. K našej veľkej rodine sa pridala aj suseda a moja babka, ktorá prišla na sviatky k nám. Celý rok akoby plynul len aby mohla znovu nastať taká čarovná chvíľa akou je slávnostná štedrá večera. Nepekné bolo len správanie sa mojej malej sestry, ktorá nechcela jesť a celý čas vyvádzala. Radšej nemyslím na to čo som robil v jej veku ja.
Tešili sme sa pri rozbaľovaní darčekov spod vianočného stromčeka. Mladší súrodenci s rodičmi si v obývačke zahrali spoločenskú hru a ja som mohol v pracovni využiť chvíľku pokoja na úpravu fotografií v grafickom programe, vyskúšal som nové internetové aplikície s podobnými funkciami a počúval som pritom vianočný DJ-ský set na Rádiu_FM. Aj tým som asi poručil všetky možné protokoly, ale nenapadlo ma pozerať v televízii popolušku.
O desiatej som sa vybral do kostola na "polnočnú omšu", kde som zažil celkom príjemné chvíle s ľuďmi ktorých som tam stretol. Keď zhasnú svetlá a tisíc ľudí spieva tichú noc, svätú noc, to tiež stojí za to.
Po skončení ma hudba v mp3-ke zviedla na prechádzku mestom. Bol to bláznivý nápad, ale pokiaľ mi nad hlavou nežiaria anieli spiavajúci "pokoj ľuďom dobrej vôľe," tak mi z tej hudby ešte totálne nešibe. Bol som sám, no mesto nebolo zas tak prázdne, kedže ľudia sa zbiehali na polnočnú omšu do kostolov.
Po polnoci som prišiel domov, ani tu nikto nespal. Sestra si čítala novú knihu, ďalší pozerali film. Všade boli samé koláče a sladkosti. Dal som si čokoládu. Prečítal som si New York Times na internete, a zistil som útok na pápeža počas omše. Správu som v zápätí videl na vlastné oči na CNN. Nešokovalo ma to, na to som mal príliš dobrú náladu.
Nadránom som zaspal, pričom Vianoce boli všade okolo mňa.
Štedrý deň bol až do večera v znamení príprav štedrej večere. V hudobnom Rádiu_FM vysielali samé rozprávky. Zo všetkého som si robil srandu. Pri tom som rozmýšľal, mnohým ľuďom som vždy zlepšoval náladu, ale vnútorne som bol uplynulý rok dosť smutný a prázdny človek. Lenže prišiel som na fakt, že sa dokážem hnevať vždy len chvíľku a depresie tiež nevydržia dlho. Aj preto mi je väčšinu roka všetko smiešne.
Krátko pred šiestou večer som ešte vyprážal rybu a urobil som si jeden z najkvalitnejších čajov, nejaký kráľovský Cejlónsky čaj, ktorý som dostal od mojej kamarátky čo vlastní lekáreň. Urobil som ho aj rodičom a bol to naozaj dobrý čaj. Ako zvyčajne, nasypal som si doňho toľko cukru, že by to niekoho mohlo zabiť, a zrejme som tým porušil stáročné receptúry.
Všetko sa stihlo a večera sa mohla začať. K našej veľkej rodine sa pridala aj suseda a moja babka, ktorá prišla na sviatky k nám. Celý rok akoby plynul len aby mohla znovu nastať taká čarovná chvíľa akou je slávnostná štedrá večera. Nepekné bolo len správanie sa mojej malej sestry, ktorá nechcela jesť a celý čas vyvádzala. Radšej nemyslím na to čo som robil v jej veku ja.
Tešili sme sa pri rozbaľovaní darčekov spod vianočného stromčeka. Mladší súrodenci s rodičmi si v obývačke zahrali spoločenskú hru a ja som mohol v pracovni využiť chvíľku pokoja na úpravu fotografií v grafickom programe, vyskúšal som nové internetové aplikície s podobnými funkciami a počúval som pritom vianočný DJ-ský set na Rádiu_FM. Aj tým som asi poručil všetky možné protokoly, ale nenapadlo ma pozerať v televízii popolušku.
O desiatej som sa vybral do kostola na "polnočnú omšu", kde som zažil celkom príjemné chvíle s ľuďmi ktorých som tam stretol. Keď zhasnú svetlá a tisíc ľudí spieva tichú noc, svätú noc, to tiež stojí za to.
Po skončení ma hudba v mp3-ke zviedla na prechádzku mestom. Bol to bláznivý nápad, ale pokiaľ mi nad hlavou nežiaria anieli spiavajúci "pokoj ľuďom dobrej vôľe," tak mi z tej hudby ešte totálne nešibe. Bol som sám, no mesto nebolo zas tak prázdne, kedže ľudia sa zbiehali na polnočnú omšu do kostolov.
Po polnoci som prišiel domov, ani tu nikto nespal. Sestra si čítala novú knihu, ďalší pozerali film. Všade boli samé koláče a sladkosti. Dal som si čokoládu. Prečítal som si New York Times na internete, a zistil som útok na pápeža počas omše. Správu som v zápätí videl na vlastné oči na CNN. Nešokovalo ma to, na to som mal príliš dobrú náladu.
Nadránom som zaspal, pričom Vianoce boli všade okolo mňa.
Zde hledá