Dnes bol najzvláštnejší deň v mojom živote. Do najkrajšieho kraja Slovenska, do Pienin, som nešiel na túru, na prázdniny, ani do campingu s karavanom. Bolo to niečo úplne iné. Zomrela moja najlepšia teta. Splnila svoju životnú úlohu. V práci aj doma. Nebola mamou, ale bola mamou pre iných. Ako niekdajšia vedúca školskej jedálne bojovala vždy za správnu vec, výživu, aj za práva slabších. Starala sa o celú rodinu. Výborne varila a bola výnimočná osobnosť. V priebehu niekoľkých týždňov však môže choroba ukončiť cestu človeka. Tento piatok sa rodina stretla, na jej pohrebe. Aj mi je ľúto, prečo je to tak. Ale na druhej strane všetko nakoniec dobre dopadlo, hlavne posledné chvíle, hodiny a sekundy života mojej tety. Aj deň vyšiel. Rodinná kontinuita bola v tomto prípade príjemná, pokojná, ale iná. Niečo tak veľmi zvláštne. Stále mi to nedochádza. Čo bude ďalej. Asi aj niekto koho máme vzájomne radi, si potrebuje občas oddýchnuť...
















hej tak to je libovýýýýý