Posledný víkend mohol byť jeden z najlepších. Možno aj bol.
V piatok som bol s kamarátmi opekať. Keď sme došli na bicykloch na chatu za Prešovom, bol už večer. Vietor fúkal opačným smerom ako zvyčajne a celý dym z ohniska sa valil rovno na nás, čo sme tam sedeli za stolom. Tak sme sa fajne vyúdili. Medzitým sa fakt zotmelo a neostali sme na noc. Spustili sme sa dolu popod Kalváriu a namierili sme si to za mestskú halu. Potom šiel každý svojou cestou domov. Z jedným kamarátom som ešte sedel pri Toryse a ešte som fotil jednu nehodu. Keď som prišiel domov, dal som všetky veci okrem foťáka do sprchy a vypral som sa v práčke. Konečne som sa necítil ako kus údeného mäsa z mäsokombinátu. Potom sa nedialo nič.
V nedeľu naobed som s rodičmi z Prešova vyrazil na Moravu. V Česku som spal jednu noc, na blog som ešte večer pridal jedno fajn video, ktoré mi nedalo spať. V pondelok poobede alebo večer som sa vracal späť. Ďiaľnica z Bratislavy do Žiliny bola uzavretá a obchádzka viedla po starej ceste. Jeden kamión sa tam na diaľnici pri Žiline rozflákal po protihlukovej stene. Neviem ako to kamionista mohol prežiť, keď kamión bol spučený ako plechovka od coca-coly pod slonovým zadkom a poriadny kus protihlukovej steny zobral so sebou.
Za Žilinou sa tvorili neskutočné kolóny. Našťastie v protismere. A za Martinom... Tomu sa hovorí mnohokilometrová zápcha. Moja cesta bola oproti zúfalo stojacim autám pomerne rýchla. Nastala ale strašná situácia. Pred naším autom išli dva kamióny, z ktorých jeden (zo Sabinova) začal odbočovať. Všetko sa zbehlo strašne rýchlo. Ten druhý ho začal obehovať, ale ten prvý si to rozmyslel, alebo neviem čo sa stalo. Druhý kamión dokázal ten prvý predbehnúť a stihol to ešte pred stredovým ostrovčekom, ktorý sa tam zrazu objavil a vyhol sa aj protiidúcej kolóne. Naše auto tiež v domnení obehovalo odbočujúci kamión. Ten sa ale prudko začal tlačiť do stredu a náves sa tesne mihol pred prednou kapotou auta. Nebyť okamžitému brzdeniu a opätovnému zaradeniu sa za ten blbý kamión, mohlo to skončiť veľmi veľmi veľmi škaredo. A aby toho nebolo dosť, pri prejazde tunelom Branisko sa vypli svetlá. Vlastne každé druhé, čím v tuleni nastala napoly tma.
Na slovenských cestách sa zakaždým presviedčam o fakte, podľa ktorého sa stáva strašne málo nehôd, oproti množstvu nebezpečných situácií, ktoré permanentne nastávajú a nezmenia sa na osud len vďaka obrovskému šťastiu, alebo kvôli zbytku motoristov, čo ešte vedia šoférovať. Tu vážne ide o krk.
Zde hledá