September 2009

A je tu jeseň

30. september 2009 at 23:07 | Milan |  diary
Pred dvoma dňami začali zo stromov padať prvé listy. Na cestách naprieč Slovenskom som si všimol aj pestrejšie farby prírody, čo je nesporným znakom, že je tu zmena ročného obdobia. Stále hovorím o ročnom období a nie len o nejakom prechode medzi letom a zimou. Podľa niektorých ľudí jar a jeseň zmizne. Ja to tak nechcem.
No ale skončilo bezvetrie, klesli teploty. Čo teraz spravia všetci starí ľudia, čo sa celé leto sťažovali na zdravotné ťažkosti? Zaplnia ordinácie u lekárov, alebo nevylezú spod kužušiny až do jari? Zdravotné poisťovne kvôli nim neskrachujú. Zravotná starostlivosť je predsa na Slovensku poskytovaná len z povinnosti. Nič viac, len menej. Niekto nemá ani na lieky, nie to ešte na uspokojovanie vyšších potrieb, ako dôchodcovia, čo ja viem, v Nemecku, ktorí žijú svoju jeseň života skutočne aktívne. Je to smutné, tak ako čas ktorý so sebou prinesie opadávanie listov.
A čo budem robiť ja? Už viem. Treba robiť veci, na ktoré som nemal čas kvôli rozšantenému letu. Znamená to viac pracovať na sebe. Viac kresliť, viac maľovať... Nie, žiadna škola, ako by napadlo hociktorému dospelákovi. Ako 18 ročný k nim už vraj patrím, ale stále mi to nedochádza. Jeseň je môj obľúbený čas. Dnes mi však nedochádza ani to, kvôli čomu vlastne. Pomôž mi na to prísť : ))

Pápež Benedikt XVI. v Česku

30. september 2009 at 22:47 | Milan |  the great times
Pápežovu návštevu som na začiatku sledoval v priamom prenose na ČT24. Oceňujem koncepciu tohto vysielania Českej televízie, kde dej prebieha centrálne prostredníctvom jedného človeka. Nezaobišlo sa to však bez problémov. Pri priamych prenosoch sa vždy niečo "podělá", otázka je kedy. Obdivujem moderátora Václava Moravca, ktorý dokázal celé hodiny v kuse kecať. Podržal vysielanie aj v čase, keď zrejme zlyhaním techniky už nemal vôbec žiadne informácie. Raz sa z toho dokonca rozosmial. Jednou z viacerých chýb televízie bola cesta pápeža z letiska do centra Prahy, ktorá bola snímaná mestským kamerovým systémom a s príslušnou zlou kvalitou obrazu. Aj neskôr televízni diváci nemohli mať celkom dobrý zážitok kvôli zle rozmiestneným televíznym kamerám. Celkový dojem bol však dobrý a sledovanosť vysoká. Ako napísal nemecký denník Die Welt: "Pokud by šlo jen o prostor věnovaný přenosům v České televizi, musel papež Benedikt XVI. v uplynulých třech dnech navštívit baštu katolicismu". Kamery Českej televízie sledovali behom jeho trojdňového pobytu takmer každý jeho krok.
Návšteva hlavy katolíckej cirkvi bola nepochybne obrovským prínosom. Nemala len duchovný ale aj politický charakter, hoci nedošlo k medzištátnej dohode s majetkovým vyrovnaním cirkvi. Benedikt XVI. návštevu využil hlavne k pripomenutiu pádu komunizmu pred dvadsiatimi rokmi. "Na pozadí práve dosiahnutej náboženskej slobody mali Česi znovuobjaviť kresťanské tradície, ktoré formovali ich kultúru".
Nabitý program začal cestou k Pražskému Jezuliatku. Poklonil sa soške, ku ktorej sa schádzajú ľudia z ďalekých krajín a daroval jej zlatú korunku.
Benedikt XVI. si ľudí získal používaním češtiny aj svojou skromnosťou. Získal si aj prezidenta Českej republiky. Václav Klaus sa od Benedikta ani nepohol. "Tomu nemohl svůj respekt odepřít ani vyloženě liberální český prezident Václav Klaus, který dokonce navzdory odlišným světonázorům s papežem našel hodnotovou shodu," iDNES.cz. Určite to pre Klausa znamenalo oveľa viac, než len prínos vo vzťahoch s Vatikánom.
Nedeľa bola v znamení omše, ktorú Benedikt XVI. celebroval s ďalšou tisícovkou duchovných na brnenskom letisku v Turanoch. Pápežovo kázanie si prišlo vypočuť 120 tisíc ľudí. Je to síce neporovnateľná vec, ale predsa účasť prekonala najväčšie koncerty, ktoré sa v Česku uskutočnili v poslednom čase. Madonnu si prišlo vypočuť 43 tisíc ludí, domáci Kabát pritiahol 60 tisíc fanúšikov. Benedikt to všetko prekonal. Nie je to však o popularite, počas omše to bol čas ktorý patril Bohu.
Druhá a posledná masová omša pod šírym nebom prebehla v pondelok, v deň sviatku svätého Václava v Starej Boleslavi. 50 tisíc mladých ľudí počulo kázanie určené práve im. Ako vzor im dal pápež svätého Václava.
Pápež na Čechov zapôsobil, vzbudil nevídaný rešpekt a nadchol mládež. Každý mal perfektné pocity. Zrejme aj jeden pavúk, ktorý liezol niekoľko minút po pápežových šatách pri prejave ku štátnikom v Španielskej sále Pražského Hradu. Zachytili ho aj kamery Českej televízie, ktorá prejav prenášala. Liezol mu po po chrbte, po krku, po uchu aj po ruke. Pápež sa nenechal rušiť.
Podobný zážitok s hmyzom mal aj americký prezident Barack Obama. V priamom prenose najprv muchu, která mu lietala okolo tváre, vyzval, nech odletí a potom ju na prvý pokus zabil. Rovnaká situácia nastala pred kamerami u iránskeho prezidenta Ahmadinedžáda. Pokúsil som o to isté, ako Obama, tomu ale mucha odletela a svet sa mal na čom smiať.
Ostáva dodať, že Benedikt XVI. v Česku urobil svojou návštevou veľa. Je to jedna z najväčších osobností sveta a intelektom asi neprekonateľná. Udalosti uplynulých dní prekonali aj moje očakávania. Hoci som bol práve v čase pápežovej návštevy v Českej republike, nachádzal som sa na inom mieste krajiny. Môj mladší brat však mal šťastie. Bol asi meter a pol od Benedikta XVI. a pápež býval v bezprostrednej blízkosti, vo vedľajšej budove.
Myslím si, že hoci sú Česi označovaní ako najateistickejší národ v Európe, viac praktizujú morálny postoj v každodennom živote, ako väčšinoví pseudokatolíci Slováci. Sme blízke národy a keď niečo nie je v poriadku, chyba je aj u nás. Znie to fatalisticky, ale nedávame Čechom dobrý príklad. Tak to vidím ja. Snáď sa teraz veci posunú k lepšiemu.
Foto: Pápež Benedikt XVI. v Česku / SITA - Slovenská Tlačová Agentúra
Foto: Pražské Jezuliatko / greatmilan.blog.cz

Masaker na cestách

29. september 2009 at 21:36 | Milan |  diary
Posledný víkend mohol byť jeden z najlepších. Možno aj bol.
V piatok som bol s kamarátmi opekať. Keď sme došli na bicykloch na chatu za Prešovom, bol už večer. Vietor fúkal opačným smerom ako zvyčajne a celý dym z ohniska sa valil rovno na nás, čo sme tam sedeli za stolom. Tak sme sa fajne vyúdili. Medzitým sa fakt zotmelo a neostali sme na noc. Spustili sme sa dolu popod Kalváriu a namierili sme si to za mestskú halu. Potom šiel každý svojou cestou domov. Z jedným kamarátom som ešte sedel pri Toryse a ešte som fotil jednu nehodu. Keď som prišiel domov, dal som všetky veci okrem foťáka do sprchy a vypral som sa v práčke. Konečne som sa necítil ako kus údeného mäsa z mäsokombinátu. Potom sa nedialo nič.
V nedeľu naobed som s rodičmi z Prešova vyrazil na Moravu. V Česku som spal jednu noc, na blog som ešte večer pridal jedno fajn video, ktoré mi nedalo spať. V pondelok poobede alebo večer som sa vracal späť. Ďiaľnica z Bratislavy do Žiliny bola uzavretá a obchádzka viedla po starej ceste. Jeden kamión sa tam na diaľnici pri Žiline rozflákal po protihlukovej stene. Neviem ako to kamionista mohol prežiť, keď kamión bol spučený ako plechovka od coca-coly pod slonovým zadkom a poriadny kus protihlukovej steny zobral so sebou.
Za Žilinou sa tvorili neskutočné kolóny. Našťastie v protismere. A za Martinom... Tomu sa hovorí mnohokilometrová zápcha. Moja cesta bola oproti zúfalo stojacim autám pomerne rýchla. Nastala ale strašná situácia. Pred naším autom išli dva kamióny, z ktorých jeden (zo Sabinova) začal odbočovať. Všetko sa zbehlo strašne rýchlo. Ten druhý ho začal obehovať, ale ten prvý si to rozmyslel, alebo neviem čo sa stalo. Druhý kamión dokázal ten prvý predbehnúť a stihol to ešte pred stredovým ostrovčekom, ktorý sa tam zrazu objavil a vyhol sa aj protiidúcej kolóne. Naše auto tiež v domnení obehovalo odbočujúci kamión. Ten sa ale prudko začal tlačiť do stredu a náves sa tesne mihol pred prednou kapotou auta. Nebyť okamžitému brzdeniu a opätovnému zaradeniu sa za ten blbý kamión, mohlo to skončiť veľmi veľmi veľmi škaredo. A aby toho nebolo dosť, pri prejazde tunelom Branisko sa vypli svetlá. Vlastne každé druhé, čím v tuleni nastala napoly tma.
Na slovenských cestách sa zakaždým presviedčam o fakte, podľa ktorého sa stáva strašne málo nehôd, oproti množstvu nebezpečných situácií, ktoré permanentne nastávajú a nezmenia sa na osud len vďaka obrovskému šťastiu, alebo kvôli zbytku motoristov, čo ešte vedia šoférovať. Tu vážne ide o krk.

Raindown - Kingdom come

27. september 2009 at 20:47 | Milan |  hudba
Úžasný klip prešovského režiséra Jarisa a prešovskej skupiny Raindown. Táto skladba mi znovu pripomína Dobrý festival, na ktorom som pre Raindown fotil.

Podoby Prešova

26. september 2009 at 0:25 | Milan |  My photos
Nájdi v Prešove niečo, čo je ešte nerozostavané
Budova Slovenského rozhlasu, či Bagdad v centre Prešova?
Úžasné podchody je osobitná kapitola, ktorá sa číta s citom
Františkáni ticho strážia stredovek
Mesto je plné zvláštnych budov
Prírodu nezastavíš
Dominanty z čias, keď bola industrializácia prednejšia ako zdravie
Divočina tak neuveriteľne blízko... Toto je prešovský Grand Canyon v zakázanom lese
Foto: greatmilan.blog.cz

Nehoda českého kamióna

25. september 2009 at 23:42 | Milan |  Photoreport NEHODY
PREŠOV - Dnes v noci mal český kamión na Ulici duklianskych hrdinov v Prešove vážny problém z niekoľkotonovým kotúčom. Hasiči a policajti sa niekoľko hodín snažili odstrániť nehodu, ktorá vznikla prudkým brzdením, zrejmým zlyhaním bŕzd a následnej deštrukcii návesu kamióna. Zablokovaný bol jeden jazdný pruh, s čím mali problémy trolejbusy a obyvatelia v okolitých panelékoch museli strpieť nepokoj. Našťastie oceľový kotúč nevypadol na zem, ako som raz videl v Bratislave.
Foto: greatmilan.blog.cz

Noví hudobníci

25. september 2009 at 18:03 | Milan |  Photoreport
V jednej z uličiek v centre Prešova som si všimol ďalších hudobníkov dotvárajúcich zláštny kolorit mesta.
Foto: greatmilan.blog.cz

Pešia zóna na víne

25. september 2009 at 18:01 | Milan |  Photoreport
Okrem festivalu Prešov číta rád ešte dnes prebieha "Pešia zóna na víne", prezentácia, ochutnávka, predaj vín a burčiakov s kultúrnym programom. Záhrada umenia sa v Prešove stáva čoraz viac dobrým miestom pre podobné akcie. Takže už nie len na Hlavnej sa stále niečo deje.
Foto: greatmilan.blog.cz

Beseda s Jurajom Šebestom

24. september 2009 at 20:20 | Milan |  Photoreport
Dnešné Akčné popoludnie v rámci knižného festivalu Prešov číta rád bolo nemenej príjemné, ako to minuloročné s Adelou a Sajfom. Beseda v Hotelovej akadémii s Jurajom Šebestom, autorom kníh Triezvenie, Keď sa pes smeje, a Dadom Nagym, bola však plná expresívnej atmosféry. Juraj Šebesta dokáže v knihách šťavnatým spôsobom opísať častokrát hnusné veci, síce zo života, ale ktoré sa mnohým ani nestali. Ak teda bol autorov zámer smiech, naozaj to vyšlo. Besedu obohatil tiež literárny, spevácky aj hudobný talent žiakov Hotelovej akadémie. Takých hodnotných podujatí s výnimočnými ľuďmi by mohlo byť viac.
Foto: greatmilan.blog.cz

Iný svet

23. september 2009 at 19:54 | Milan |  My art
Výtvarná v stredu uprostred desivého školského týždňa je hotový únik do iného sveta. Čo viac k tomu dodať. Snáď že je tu ešte kopec srandy. Dnes mi konečne prišiel foťák, čo bol až niekde v Prahe v servise a vymenili mi na ňom clonovú mechaniku, či čo. Tak som si hneď aj odfotil moje dnešné zátišie na prvej normálnej hodine v umeleckej škole. Je to taká štúdijná práca. Zátišia som nikdy nemal rád, ale dnes sa mi to páčilo, asi preto, že som to už pekne dlho nerobil. Tie návrhy mlynčeka poletujúce okolo si netreba všímať, vymyslel som aj tak lepší dizajn ako v skutočnosti bol.
Foto: greatmilan.blog.cz

Škoda Auto Múzeum

22. september 2009 at 21:44 | Milan |  Photoreport
Múzeum Škoda sa v Mladej Boleslavi oplatí vidieť. Sú len štyri automobilky na svete, ktoré sa môžu pochváliť viac ako storočnou neprerušovanou výrobnou tradíciou. Škoda je jednou z nich.
Tieto facsinujúce autá sa dajú zažiť na Rallye Bohemia, ktoré sa koná tiež v tomto meste.
Skupina Nemcov bola prekvapená prezidentským autom, ktoré bolo také ťažké, že muselo mať špeciálny podvozok, aby sa nezlomilo. Okná v ňom sa nedali otvoriť a klimatizácia nefungovala. Auto s obrovskou spotrebou paliva sa skoro nedalo zastaviť.
Renovované autá človeka vtiahnu do pozoruhodnej histórie prvopočiatkov Laurina a Klementa, zakladateľov firmy. Všetko sa to začalo motocyklom.
V expozícii Sleeping beauty nájdete modely, ktoré čakajú na svoju renováciu. Môžete si ich tak porovnať s už opravenými autami.
Galéria motorov ma nezaujala, asi nie som technický typ.
"Škoda", že už tu nie sú aj nové modely, ako kedysi. Asi najnovšie auto je čudná Felícia zavesená na stene.
Na rôznych miestach sa dajú pozerať filmy, ktoré ukazujú vystavené exempláre v ich najväčšej sláve, na cestách, v akcii. Vidieť sa dajú aj postupy pri vývoji nových modelov a ich testy. Možná je aj priama prehliadka závodu, kde sa vyrábajú autá.
Foto: greatmilan.blog.cz

Bez foťáka

22. september 2009 at 20:08 | Milan |  diary
Už od konca minulého mesiaca som bez foťáka. Mám podozrenie, že sa zasekla uzávierka a možná je aj chyba v objektíve. 30 dní majú v servise na to, aby môj problém vyriešili, ale vôbec sa s tým neponáhľajú. Našťastie tento týždeň by som ho už mal mať.
Vôbec ma neteší, že môj blog je už nejaký čas bez aktuálneho obrazového spravodajstva. V každom prípade môžem byť rád, že sa mi niečo podobné nestalo niekde v zahraničí alebo na nejakom koncerte. V lete som toho stihol veľa, vlastne všetko. Bez fotenia si život už ani neviem predstaviť. Musím povedať, že to nie je ľahká ani lacná zábava, ale fotografovanie je rozhodne jedna z najúžasnejších vecí na svete. Takže profesionálni fotografi napríklad z National Geographic majú vlastne najlepšiu prácu na svete, čo však ešte nie je môj prípad.

Deň bez áut Slovákov spoza volantov nedostal

22. september 2009 at 19:56 | Milan |  the great times
Európsky týždeň mobility Slováci odignorovali tak, ako napríklad štátne sviatky. Doprava hustla. Dnešnému dňu bez áut nepomohlo ani bezplatné cestovanie, ktoré obyvateľom ponúkli niektoré mestá. Iniciatívu aktívne prevzal aj Prešov. Pasažieri mohli v hromadnej doprave v Prešove cestovať úplne zadarmo už druhýkrát v tomto mesiaci. Ľudia sa však do autobusov nehrnuli príliš viac než obvykle. "Záujem je bežný, necítime žiadne zvýšenie počtu cestujúcich," povedal riaditeľ dopravného podniku Peter Janus. (ČTK, SME) Podobné akcie by podľa neho mali zmysel, keby sa konali častejšie. Hromadnej doprave by vraj tiež pomohli samostatné pruhy, aby napríklad autobusy nemuseli čakať v zápchach. O samostatných pruhoch sa v Prešove hovorí už dlho, uvidíme, ako to bude po dokončení aktuálnych cestných projektov v centre mesta.
Nektorým slovenským motoristom sa nepozdávalo, že Európsky deň bez áut pripadol na pracovný deň. Podľa nich by bez auta nedokázali plniť svoje pracovné povinnosti. Vraj keby to bolo v sobotu, na nákup by zašli bicyklom. No to určite.
Deň bez áut má podľa Európskej komisie upozorniť na problémy rastúcej individuálnej automobilovej dopravy v mestách a má ponúknuť alternatívy - jazdu na bicykloch či hromadnou dopravou. Jazda bicyklom je realitou všedných dní vo vyspelých európskych štátoch. Slovensko si o sebe len stále niečo namýšľa, pričom bráni užitočným, logickým a v neposlednom rade ekologickým trendom. Malou výnimkou je možno mesto Prešov, ktoré robí pre cyklistov niečo viac. Nie je potom náhodou, keď posledný prieskum ukázal, že práve tu sú najlepšie chodníky.

Dajme Prešovu meno

21. september 2009 at 21:27 | Milan |  the great times
Po dlhšom čase plánovania som sa rozhodol otvoriť na svojom blogu špeciálny subprojekt venovaný mestu Prešov. Jeho cieľom je spríjemniť Prešovčanom život, a to takým spôsobom, aby mohli všetci prejaviť svoje city k tomuto úžasnému a jedinečnému mestu.
Zapojiť sa môže každý pod svojim menom, pseudonymom, alebo anonymne, prostredníctvom pridávania komentárov k tomuto článku. Môže ísť o prívlastky (Prešov, hlavné mesto hudby...), názory a zážitky napísané formou rôznych literárnych žánrov a môžu to byť aj vtipy o Prešove, ktoré by mohli Prešovčanov nielen rozosmiať, ale nenásilnou formou prispieť k riešeniu daného problému. Som otvorený voči ďalším nápadom, či spolupráci pri medializovaní myšlienky. Komu by priestor stále nestačil, môže prezentovať akýkoľvek multimediálny obsah v novej rubrike TVOJ FLEK, ktorá vznikne už čoskoro.
Takže všetci, ktorí v Prešove bývajú, študujú, pracujú, poznajú ho, alebo navštívili a majú PO radi, môžu prispieť kúskom seba. Prešov je najkrajšie mesto Slovenska plné kultúry, hudby, umenia, histórie, zelene, národností, náboženstiev... Dajme Prešovu meno a objavme množstvo pestrofarebných talentov na 49. rovnobežke.

Ako sa to robí

20. september 2009 at 14:40 | Milan |  Photofun
Pred jedným nemenovaným supermarketom Penny som v Mladej Boleslavi čakal v aute na parkovisku a zrazu som uvidel novú facefiltovanú Škodu Octaviu. Čo stojí škodováckych dizajnérov veľké úsilie, s tým si bežný vodič nemusí lámať hlavu. Zrejme sa stačí držať za vozidlom, ktorého tvar chceme mať na prednej kapote svojho auta a potom sa stačí už len pritlačiť.
Na tom istom parkovisku zaparkoval onedlho jeden polorozpadnutý Favorit, z ktorého vystúpila asi nejaká sociálne neprispôsobivá rodina. Keď chudák chlapec zatváral zadné dvere, sklo sa z nich rozsypalo do všetkých strán. Ale to už nepatrí ku klampiarčine.
Ďalší expert taktiež v Mladej Boleslavi vymyslel spôsob úpravy aj zadnej strany svojho Fordu. Poslúži čokoľvek, napríklad stĺp verejného osvetlenia.
Foto: greatmilan.blog.cz

Búrkové peklo 2

20. september 2009 at 13:45 | Milan |  Photoreport
Ondrej ma svojím článkom o veľkej búrke na ceste k babke inšpiroval k podobnému počinu, keď som pri svojich cestách naprieč Českou republikou zažil tie najhroznejšie búrky, porovnateľné so silou "prestížnych" hurikánov v Amerike. V každom prípade musím uznať že ondrejova snehová kalamita v čase keď ešte ležím pod slnečníkom je výnimočná.
Toto leto bolo pre Čechov mimoriadne kruté. Neviem si vysvetliť, ako sa zrazu objavili záplavy a búrky, takých rozmerov, na určitom území. Pravdepodobne je za vec zodpovedná prirodzená zmena klimatických podmienok a intenzita rozhnevanej prírody bude stúpať, tak ako budú pribúdať čoraz silnejšie uvedené hurikány.
Ale poďme k zážitkom. Svoju prvú a poslednú noc tohto roku v stane som spal na Južnej Morave. Dvíhal sa vietor a blesky v kuse bombardovali oblohu za kopcom. Našťastie ku mne žiadna búrka v ten večer nedošla.
Počasie bolo vo všeobecnosti cez deň veľmi pekné, svietilo slnko. Na ceste diaľnicou z Brna do Prahy bolo tiež všetko v poriadku. Pomaly bola tma. Už pri Prahe sa objavili prvé kvapky dažďa, ale predné sklo auta ich nemuselo brať vážne. V Prahe to už bolo horšie a na diaľnici z Prahy do Mladej Boleslavy sa rozpútalo hotové búrkové peklo. Zažil som už veľa búrok a niektoré najhoršie aj na českých diaľniciach, ale nič z toho sa nevyrovnalo tomuto. Ani sa nedá povedať, že by voda padala z neba, bolo to proste akvárium. Boli stavy, keď nikto nemohol pokračovať v ceste. Blesky triafali sem a tam a ten hluk, škoda reči. Našťastie, v tú noc sa po tom všetkom dalo dostať do Mladej Boleslavy.
Prietrž mračien som zažil aj v Jizerských horách. Tam vypadla elektrina a strom zabil jednu pani. Keď bolo po tom, za červenú farbu oblohy by sa nemusel hanbiť nijaký predstaviteľ moderného umenia. V iný čas zas búrka zasiahla diaľnicu z Liberca do Mladej Boleslavy. Povytŕhané stromy blokovali niekde aj dva jazdné pruhy. Nebolo možné zastaviť a pofotiť si ten bordel. Hneď tam boli aj dopravné nehody. Spúšť po sebe zanechala aj búrka, ktorá sa prehnala v okolí Poděbrad. Práve na "obyčajnej" ceste z Poděbrad do Mladej Boleslavy som nafotil pár záberov, ku ktorým netreba komentár. V takýchto situáciách prajem každému na cestách veľa sťastia, pretože bez neho to človek často ani neprežije. O búrkovom pekle som na svojom blogu prvýkrát informoval priamo z Českej republiky.
Cesta z Poděbrad
Za Prahou bol najväčší randál
Foto: greatmilan.blog.cz


Internet všetko mení

20. september 2009 at 0:22 | Milan |  internet
SME si všíma veci, o ktorých si Daily Telegraph myslí, že kvôli internetu celkom vymizli zo života. Odrazu sa zásadne menia veci a princípy, ktoré by určite inak ostali bez pohnutia. Nastávajú aj neuveriteľné paradoxy, keď sa ľudia chránia a zároveň si kazia život. Internet je však v mnohých ohľadoch tá najúspešnejšia vec, aká kedy hýbala svetom. Vieme všetko a máme čo chceme.

"Panelák na Jojke si môžete pozrieť kedykoľvek, už nielen vtedy, keď ho televízia zaradila do vysielania. Pokojne aj päť častí naraz. Celovečerný film za vás zase nemusí vybrať pracovník televízie, jednoducho si ho naplánujete sami."

"Web zmenil aj požiadavky, ktoré čakáme od tradičných papierových médií. Dnes už od nich čakáme skôr analýzu a komentár než samotné informácie. Tie sme už dávno prečítali na webe."

Neplatiť za nič: "Predplatili by ste si vstup do Encyclopedie Britannica vytváranej renomovanými
encyklopedistami, keď je tu Wikipédia zadarmo? Zaplatili by ste za možnosť prečítať si článok na webe? Na webe musí byť všetko zadarmo, aj keby mala byť stránka posiata reklamou a film v zlej kvalite."

Vzdať sa súkromia: "Zaťahujeme na oknách rolety a vyrábame ploty, cez ktoré susedia nemôžu vidieť do dvora. No tých istých susedov si pridáme do sociálnej siete a delíme sa tak s nimi o kompletné informácie o našich životoch. "Môžeme útočiť na vládu za to, že jej unikli niektoré údaje o nás, no používatelia sociálnych sietí o sebe na webe prezradia viac než Veľký Brat mohol hocikedy dúfať, že niekedy získa."

Link SME, Čo všetko nás internet odnaučil: http://pocitace.sme.sk/c/5008213/co-vsetko-nas-internet-odnaucil.html

18 rokov

18. september 2009 at 14:27 | Milan |  diary
Po návrate z Drienice ďakujem spolužiakom, a všetkým ktorí si na mňa spomenuli, keď už mám dnes 18 rokov. Aj keď si niektorí najprv mysleli že si robím srandu. Včera som sa pýtal Joža, koľko je hodín. Povedal že 23:51. A ja som zistil že o 9 minút mám narodeniny. Tak ešte že som si spomenul.

Kurz záchrany života

15. september 2009 at 23:50 | Milan |  diary
Tretí týždeň v novom školskom roku celkom ujde. Pre mňa je totiž celý bez školy. V pondelok mala naša škola voľno, v utorok je štátny sviatok a od stredy do piatku bude naša trieda na Drienici, kde bude prebiehať povinný kurz záchrany života. Predpokladám príjemne strávený čas, aj keď sa práve necítim zdravotne celkom v poriadku.
Po návrate z Drienice budem určite doma. Tento piatok mám narodeniny... 18

Stanica Východ

12. september 2009 at 14:58 | Milan |  hudba
Včerajší večer bol v Prešove venovaný multikultúrnemu festivalu Stanica Východ s cieľom prezentovať rómsku kultúru, prácu občianskeho združenia Euforion a dosiahnuté úspechy v podobe rozvíjajúcich sa mladých talentov. Z Rádia_FM, mediálneho partnera, som sa o akcii dozvedel len chvíľu pred vyvrcholením festivalu. Rozmýšľal som, o čom to vlastne je a poviem to priamo: Neviem, či festival bude mať za následok lepšie spolunažívanie majoritného obyvateľstva a Rómov. Čo si však myslím, po tomto počine si ľudia budú viac uvedomovať, že aj "íní" ľudia, sú ľudia. A práve porozumenie je asi najdôležitejšie. To však neznamená, že rómski občania nemusia uraziť veľký kus cesty k zodpovednosti žiť život vyžadujúci sa vo vyspelej spoločnosti. Pestrý program potvrdil tak dobre známy temperament, ktorým je táto menšina obdarovaná.
Zúčastnil som sa asi na piatich koncertoch. Spevácky zbor, či orchester som vynechal, nezaujímal ma, potom som sa vrátil na gitarové trio, ktoré mi kvalitou pripomínalo významných gitaristov, čo ja viem, z Južnej Ameriky. Ďalej som sa nechal prekvapiť koncertom slovenských a holandských hudobníkov, ktorí vniesli námestiu nebývalý hudobný nádych. Vystúpila aj celkom dobrá hip-hopová alebo breakdanceová skupina, zrejme výsledok letnej školy v komunite.
Keď hrali Sendreiovci, bolo ešte všade plno Rómov, ale pred príchodom alternatívnej skupiny 100 Múch sa všetci vytratili a akoby tak dali priestor pre "nás" ďalších. A žiadneho Róma som viac asi ani nevidel.
Rozhodol som sa počkať si na 100 Múch, pretože na ich koncerte som ešte nebol, hoci som ich v rámci alternatívneho sveta hudby veľakrát počul, ale to skôr z rádia, z prenosov z iných koncertov a festivalov. Musím povedať, že 100 Múch je taká alternatívna alternatíva, že sa vymyká aj tomu označeniu. Skupina je bláznivá, smiešne oblečená. Hrá zvláštnu hudbu s veľmi nezvyčajnými hudobnými nápadmi, kombináciami, avšak všetko do seba dokonale harmonicky zapadá s neskutočnou kvalitou. Ale najzreteľnejšie sú aj tak vtipné "zasekávajúce sa" texty. Frontmankou skupiny vyzerá byť na prvý pohľad speváčka Marcela (alebo mucha?) hrajúca aj na saxofóne, ale oni o sebe hovoria, že ich náčelník je spevák a klavírista Juraj. Ten hral na koncerte s klavírom, na ktorom vraj hrali známi, aj menej známi umelci. Napríklad aj Jaro Filip, od ktorého aj zahrali skladbu, samozrejme posvojom. Znelo tam: "Kúpil som si Rhodes, z Veľkého Lapáša, čo sa ponáša na piano, na ktorom hral Jaro". A bolo to tak skvelé, že na tú atmosféru nezabudnem. Celé to skončilo presne o polnoci. Určite ich koncert ešte niekedy vyhľadám. Zhodou okolností dnes hrajú doma v Banskej Bystrici pred pamätníkom SNP, a dnes tam bude hrať aj prešovské zoskupenie 1. Slovak Pink Floyd Revival. Čo sa týka festivalu Stanica Východ, bude určite aj naďalej nástrojom pochopenia sa, pretože kultúrne podujatia ako jedna z mála vecí na tomto svete, hýbu ľadmi a v tomto prípade nami. Kultúrou dokážeme vyjadriť čokoľvek čo si zasluhuje pozornosť.