December 2008

Mediálna spoločnosť | fotografia | film

31. december 2008 at 0:26 | Milan |  diary
Musím si to tu zapísať. Určitý čas, ktorý sa venujem fotografii, sa už na svet porezám inak. Niekedy sa cítim ako samostatný National Geographic (čo je svetová špička vo fotografovaní), no s tým rozdielom, že sa neznažím za každú cenu vyhľadávať unikátne miesta, ale hľadám estetiku tam, kde ju nikto možno nenájde. Napriek tomu sa zhodou okolností a s príspevkom toho, v akom prostredí vyrastám, sa ocitnem aj na známych miestach. Nefotografujem teda vždy len bežný život neobjaveného sveta. Síce nemám dôvod loziť do takej exotickej a neporušenej krajiny ako sú dažďové pralesy, Nová Guinea a pod, ani nemám okolo seba tím asisetentov ako fotografi National Geographicu, a nakoniec ani nerobím reportáže pre National geographic. Robím to isté ako oni, len si to robím všetko sám. Možno svoje DVD médiá s nespočetným množstvom záberov raz spracujem a možno urobím výstavu, alebo niečo podobné.

Svet fotografie je pre mňa jednoducho fascinujúci. Keď si prehliadam obyčajné fotky toho, čo som zažil, retrospektívne sa k tomu vraciam späť. Je to úžasné.

Niekedy mám ale pocit, že som objavil príbeh, ktorý by bolo dobre nie len nafotiť, ale aj natočiť viedokamerou. Takých príbehov mi pri fotografovaní napadlo už veľmi veľa. Pri tom som aj vymyslel vlastný filmový, dokumentaristický štýl, ktorý som nazval "panoramatický film." Predstavte si svoj najkrajší pocit, pridajte k tomu obraz a hudbu. Tak by sa asi znela základná charakteristika tohoto filmového štýlu. Ale nedá sa to teraz veľmi opísať, je to zatiaľ len v mojej hlave, možno sa mi to podarí zrealizovať a uvidíte to.

Chcel by som mať vlastnú televíziu, ktorá by fungovala na internete. Optimálne by asi bolo vytvárať filmy na DVD disku a na internete len sprístupniť trailery, prípadne filmy vysielať v normálnej televízii. Ale na to, aby to fungovalo, by musela vzniknúť akási mediálna spoločnosť, ktorá by bola aj ako filmová spoločnosť, aj ako tlačová agentúra. Pri tom mi nejde o peniaze, ale o to, že vo mne vzniklo niečo úplne nové, čo tu ešte nie je, niečo, čo nevzniklo hneď ako predmet biznisu, ale nápad "reálnej fantázie." Keď raz uvidíte panoramatický film, bude možno taký intenzívny a taký prekrásny, že si ho prehráte znova a znova a vždy to bude film ktorý chcete doslova "zažiť" ešte raz. Je to bláznivé, takto rozprávať o takých veciach, ale už tie myšlienky nemôžem odbíjať preč, ako tenisové loptičky, tento nápad by stál za uskutočnenie. Náklady by nemali byť vysoké, keďže sa vždy snažím hľadať cestu minimálnych výdavkov. Potencionálni obchodní partneri by si mohli zistiť niečo viac. Napríklad to, či si plánujem založiť účet v banke, na ktorý by mohli prispieť : ))

Rok 2009

31. december 2008 at 0:00 | Milan |  diary
Je posledný deň v roku 2008. A čo má byť? Je mi to jedno. Zisťujem, že každý deň treba žiť naplno, nie len ten posledný v roku. Každý deň je dňom nášho života a náš život je dôležítejší než pekný pohľad do stolového kalendára.

Nebudem písať o tom, či bol tento rok úspešný, cool, alebo mizerný, či som aj niečo dokázal, alebo nie. Ani nebudem strieľať petardy, to robí snáď každý naokolo. Je mi jedno, či má rok koncovku 8, alebo 9 a je mi jedno čím budem od nového roku platiť. (Hoci by som chcel platiť nejak originálne, grošmi, zlatkami alebo dukátikmi a možno aj vreciami pšenice, či kožou z dobytka.) S ekonomického hľadiska si len prajem to najdôležitelšie, aby euro malo vysokú nominálnu hodnotu, ale aj stabilnú reálnu hodnotu. Radšej už nebudem písať nič. Len vám prajem to najlepšie v starom aj v novom roku a nekazte si život. A kto má dosah na mňa, tak ani mne. A kto mi život bude kaziť, toho zavesím na... Internet. The end.

Litmanová

29. december 2008 at 22:19 | Milan |  Duchovná sféra
O tomto pútnickom mieste na hore Zvir je na natočený film s Názvom Ivetka a hora. Zachytáva osobné príbehy, svedectvá a fascinuje svojím pokojom. S osobnej skúsenosti môžem povedať, že film je skoro taký príjemný, ako samotná Litmanová naživo. Obsah filmu je dôkazom toho, že na svete sú aj veci, pri ktorých rozum končí a nastáva viera. Horu Zvir ľudia neustále navštevujú. Film získal ocenenie ako najlepší český dokumentárny film roku 2008.

Oficiálna stránka filmu Ivetka a hora: ivetka.net

Trailer:

Film sa ku mne dostal v čase, keď ho na Slovensku nemá ešte nikto. Asi pred dvoma týždňami sa spustil jeho predaj v Českej republike, a je otázne, či bude film aj u nás prijatý tak hlboko, ako v pomerne ateistickej, susednej krajine - tam na nich dýchla jeho hlboká religiozita.
Foto: greatmilan.blog.cz

Politici na Slovensku

29. december 2008 at 0:19 | Milan |  the great times
Na nich sa mi nepáči napríklad to, že ich novinári musia naháňať a oni nechcú poskytnúť rozhovor. Tak keď sa nevedia správať ako "chlapi," aspoň ako slušní ľudia, tak nech sa nečudujú, že tlač si musí všetko vylúštiť sama. A na koľko nenápadných tendrov a krádeží sa ešte neprišlo! Politici sú grázli a práca novinárov je krížovka. Takí ľudia pri zneužití vonkajšej serióznosti nemajú právo obliecť si na seba košeľu a kravatu.

The Pink Panther

29. december 2008 at 0:10 | Milan |  hudba
Mám vo svojej mp3-jke minimálne 3 variácie na skladbu Ružového Pantera. Páči sa mi presne tento typ jazzu. Musím presvedčiť nejakú jazzovú skupinu, nech urobia koncert, kde bude dve hodiny znieť iba Pink Panther vždy v inej podobe. Improvizácia je na džeze to najkrajšie a koncert Pink Panthera je jedným z mojich hudobných snov.

CSI a podsvetie

28. december 2008 at 23:59 | Milan |  diary
Keď sledujem súdne spory s mafiou, s ľuďmi ktorí všetko popierajú, s právnikmi a sudcami ktorí to naťahujú ako žuvačku, ktorú potom prilepia na lavicu, so spismi čo sa už nezmestia do kancelárie, tak už neviem kde som. Takému zamotanému prípadu už nepomôže ani forenzné vyšetrovanie CSI, ktoré inak vyrieši aj zdanlivo nevyriešiteľné prípady. Tu by mali vyrábať nepochopiteľné filmy, ktoré by mali vysokú sledovanosť, lebo každý by sa ich snažil pochopiť. Heej Spielberg, máš konečne poriadnu prácu!

Taký malý strach

28. december 2008 at 23:50 | Milan |  diary
Ničoho sa nebojím. Iba ak sa upchá záchod. Ale predvčerom bola strašná zima a ja som mal chuť ísť sa prejsť. Tak som vyšiel na Prešovskú Kalváriu a doteraz som nevedel, že za ňou a pod ňou je starý cintorín. Už prichádzala noc. Prezeral som si staré náhrobky a kripty, mauzólea, či ako to nazvať. Jedna kripta sa mi zdala veľmi zvláštna a tmavá. Prišiel som k nej a vtedy som uvide otvorené dvere. Dnu bola veľká diera z ktorej vychádzala len tma. Asi ta najtmavšia tma na svete. Bol tam totiž otvorený hrob. Vtedy som sa trochu aj bál a hneď som sa snažil dostať na chodník.

Ja sa nebojím. Ja sa nebojím. Nebojím sa. Nebojím. Nebojím. Aaaaaaaaaaaa!

Otužilci

28. december 2008 at 23:28 | Milan |  diary
Včera som videl, ako sa niekoľko otužilcov v Prahe rozhodlo vliezť do ľadovej vody vo Vltave a ešte si aj zaplávali! Neviem či to boli ľadové medvede, lebo nemali srsť. Moja prvá reakcia bola taká, že ja by som to asi nedokázal. O pár sekúnd na to ma napadla ďalšia myšlienka. Veď, keby som trénoval, určite by mi to nevadilo. Už som to raz skúšal, skočil som do ľadového bazéna v jednom aquacity. Ten bazén sa volal "Ľadový oceán" a po okrajoch bol ľad. Hneď som vyskočil von. Bŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕ!

Tak neviem. Nestojí mi to za to. Alebo zas taký blázon nie som.

Píšte komentáre

28. december 2008 at 23:19 | Milan |  Tento blog
Vaše komentáre k mojim článkom, fotografiám a videám si vážim. To čo som napísal ma často tak zaujme, že musím ešte napísať aj komentár, alebo sa zapájam do diskusie s ďalšími "komentátormi."

Toto je jedienčné internetové miesto. Na tomto blogu totiž nevymazujem komentáre. Nech je to čokoľvek. Nič nevymažem aj napriek tomu, že mi záleží, aby to tu bolo "v rámci slušnosti." A ak by som predsa vymazal komentár alebo vlastný článok, tak to ešte nemám domyslené : ))

Vaše komentáre sú rovnako dôležité ako moje pohľady na vec. Ak niečo myslíte humorne, nemusí to byť dôležité, ale sranda sa mi páči.

Smejte sa

27. december 2008 at 22:12 | Milan |  Videá - extra

Za video ďakujeme Carlosovi

Kto porušuje zákon?

27. december 2008 at 15:04 | Milan |  film a tv
Na svojej mp3-jke som chytil Markízu, medzi ostatnými rádio stanicami. Televízia Makríza si v poslednom čase registrovala niekoľko názvov rádií a pripravuje svoj ďalší televízny kanál. Ale čo ak som si naladil ich momentálne jediný kanál v podobe rádia? Porušil som zákon ja, alebo oni?
A prečo by mal byť porušený zákon? Pretože krížové vlastníctvo médií je zakázané. Markíza by si mohla rádio spustiť len na internete, lebo tam elektronické médiá nemajú pevný zákonný rámec a vysielať stanicu môže na webe hocikto. No ona si svoje rádio "Makríza" vysiela na našich frekvenciách. Pravdepodobne je problém v tom, že dnešná "moderná" technika nerozpoznáva signály a možno sa takto pomocou rádia napojím na všetky televízie. Ale zatiaľ sa mi to nepodrilo, úplnou náhodou doslova počúvam len Markízu. A zákony na tento stav jednoducho nepasujú.
A čo ak som si urobil hudobnú nahrávku "rádia Markíza?" Porušil som zákon? Je to v ňom vôbec zakotvené? Alebo sa tam píše, že podľa paragrafu xx si občan nemôže vytvoriť nahrávku rádia, ktoré ani nemôže existovať?

Punker a rehoľná setrička

27. december 2008 at 0:31 | Milan |  diary
Išiel som autobusom mestskej dopravy, v tom takom veľkom, kĺbovom. Všetko bolo bežné, no netušil som, že zažijem jeden z úžasných zážitkov svojho života. Na nejakej zastávke nastúpil jeden chlapec s dievčaťom. Ten chlapec bol asi punker alebo neonacista, mal vyholenú hlavu a kus čiernych vlasov prevysajúcich na bok. Vyzeral presne ako Hitler. Ja som, ako obyčajne, počúval hudbu cez mp3-jku. Sadol si s tým dievčaťom asi meter odomňa, bolo vidieť, že je akýsi zvláštny, možno prežíva krízu. Dlho sa nedialo nič, ale potom sa v predu, v autobuse postavila rehoľná sestrička a chela vystúpiť. Bolo jasné, že je to sestrička, lebo mala ten svoj charakteristický čierny, rehoľný habit a to čierno-biele na hlave, čo neviem, ako to nazvať. Nikto by si ju najradšej asi nevšímal a u toho chlapca by to mohlo byť evidentnejšie. On však odvrátil tvár od dievčaťa a pozdravil sestričku cez pol autobusu, usmial sa na ňu. Ona sa tiež usmiala a po chvíli vystúpila. Neviem prečo, ale v tej chvíli ma zalial nejaký nádherný pocit. Akoby zlo vedelo, čo je dobro.

Pocity

26. december 2008 at 23:58 | Milan |  diary
Rozhodol som sa, že vám priblížim viac z neobyčajných pocitov ktoré zažívam ja a možno každý.
Dnes bol Druhý sviatok vianočný. Išiel som ráno peši cez križovatku, stál som na semaforoch a na červenú tam stál len jeden veľký kamión. Jeden jediný. A turecký. Šofér toho tureckého kamióna sa na mňa z tej výšky zvláštne pozeral. Opätoval som jeho mrazivý pohľad. A bol to naozaj jeden z pocitov, ktoré sa zaradil medzi tie moje najčudnejšie. Neviem či som sa mu páčil, alebo mu zrušili Vianoce.

Klzisko

26. december 2008 at 23:57 | Milan |  diary
Dnes som bol prvýkrát na klzisku v Prešove, na zimnom štadióne - v Ice Aréne. Korčuľovanie pre verejnosť je tu vždy v nedeľu od 18:00, dnes, v piatok 26. decembra bolo korčuľovanie umožnené výnimočne vďaka vianočným sviatkom a prázdninám. V meste bude čoskoro otvorené aj klzisko pod holým nebom, pri Hotelovej Akadémii, na Baštovej ulici, v starom meste. Použité sú tam najmodernejšie technológie, vďaka ktorým tam bude ľad aj pri mínus asi 12-tich stupňoch. V meste má takýchto klzísk vyrásť ešte viacero. V Ice Aréne za vstupenku zaplatíte 35sk čo je 1,16 Euro, pri HA to bude asi 30 korún.

3 NAJ

24. december 2008 at 12:00 | Milan |  Ankety a súťaže


Vyhlásanie rebríčka toho najlepšieho za uplynulý rok - 3 NAJ 2008

Ceny 3 NAJ 2008 na greatmilan.blog.cz sa udeľujú v nasledovných kategóriách:


TV moderátor roka
  1. Vilo Rozboril - charizmatický moderátor, ale predovšetkým dobrý človek (slovenská TV Markíza)
  2. Karol Farkašovský - najserióznejšia tvár televíznej obrazovky, moderátor večerného spravodajstva (slovenská TV Markíza)
  3. Matej "Sajfa" Cifra - cena udelená za jeho moderátorské účinkovanie vo viacerých programoch v televíziách, ale aj v rádiu


Koncert roka
  1. IMT SMILE TOUR 2008 - Prešov, futbalový štadión 1. FC Tatran - bolo to niečo tak fenomenálne, čo sa už najbližších tisíc rokov nezopakuje...
  2. Pavol Habera a Team - Best of tour 2008, Prešov, mestská športová hala - výborný koncert Teamu s laserovou a vodnou show
  3. Slovak Pink Floyd revival - Prešov, centrum mesta - aj keď som si to tento rok užíval na množstve dobrých koncertoch, toto bol nezabudnuteľný koncert so začiatkom po polnoci, na pešej zóne s Pink Floyd v podaní prešovských hudobníkov

Auto roka
  1. BMW X6 - cena udelená za dokonalosť a skutočnú radosť z jazdy. Tomuto autu je ťažko niečo vyčítať
  2. Volkswagen Sirocco - perfektný dizajn
  3. Škoda Octavia (facefilt) - overená kvalita, spoľahlivosť a vydarený facefilt viacerých častí vozidla


Moje aktivity roka
  1. Pešia púť - 15 dňová, 400-kilometrová "túra" Slovenskom a Poľskom, s plným fotografickým nasadením, počas púte som objavil skutočné hodnoty a stretol som mnoho dobrých ľudí, ktorí mi dali nie len to čo "mali," ale podelili sa aj kúskom seba.
  2. Cyklistické podujatie, Okolo Domaše - Tam som ukázal čo vo mne je, okrem toho som na bicykli trénoval každý deň.
  3. Koncerty - všetky úžasné koncerty s live atmosférou domácich aj zahraničných skupín

Trend roka (či je trend priaznivý, alebo zlý, to nech posúdi každý zvlášť)
  1. Euro mánia na Slovensku - To už je tu Euro?
  2. Televízne šou - bavia priemerného diváka, no často obsahujú citové vydieranie, navádzajú na posielanie sms alebo telefonovanie
  3. Televízne seriály - roztrhlo sa vcere s domácou výrobou seriálov typu Ordinácia v ružovej záhrade, Obchod so šťastím, Profesionáli... (ja osobne nemám dôvod sledovať to)

Web roka
  1. Google.sk - internetový gigant Google a jeho nosná služba - vyhľadávanie je tá najužitočnejšia vec na webe
  2. Azet.sk - najnavštevovanejší server slovenského internetu, spolu s extrémne obľúbenou službou pokec.azet.sk
  3. Sme.sk - spravodajstvo, veľa kvalitných sekcií, dobrá televízia tv.sme.sk

Osobnosť roka
  1. Barrack Obama - za snahu prebojovať sa k úspechu napriek neľahkej minulosti
  2. Benedikt XVI. - za kladný a zásadný postoj vočí dobru a mieru
  3. sv. Mikuláš - vždy príde, aj keď len raz v roku, ale nosí so sebou tradíciu a radosť mezdi ľudí

Technika roka
  1. Mobilný telefón - vec, bez ktorej by mali ťažší život aj najväčší odporcovia technologického pokroku.
  2. MP3 prehrávač - stále narastajúci trend medzi rôznymi vekovými kategóriami, spríjemňovač človeka, nech sa nachádza hocikde, na Marse, na pláži, či na letisku...
  3. Televízor a televízia - televízor, krabička, pred ktorou trávi čas najviac ľudí a televízia ako pravdepodobne najsilnejšie mienkotvorné masmédium

Hudobný interpret
  1. Guns N´ Roses - najlepšia skupina, najdrahší album, živá legenda
  2. Coldplay - jedna z najlepších skupín, u mňa fascinujúca od začiatku, celosvetovo najpredávanejšia
  3. Noname - za perfektné turné, profesionálny prístup k hudbe, jedinečnú poetiku v skladbách


Anticena 3 NAJ
  1. Finančná kríza - anticena za krach a prepúsťanie ľudí zo zamestnania v rámci krízy, ktorá vznikla pravdepodobne na základe podvodov (môj názor)
  2. Štáty, osoby a hnutia vedúce vojnu a tiež za vývoj a distribúciu nových zbraní - USA, Blízky východ, Afrika, Rusko...
  3. Národná Rada Slovenskej Republiky a prezident Slovenskej republiky - anticena udelená za vlastný absolutistický svet poslancov, vlády a za neschopnosť prezidenta

(Navrhnite nové kategórie, ktoré zaradíme do budúcoročného udeľovania 3 NAJ)

Vianočné prianie

24. december 2008 at 0:00 | Milan |  the great times
Nebudem vám písať to, čo vám povie každý. Nedajte si svoje pravé Vianoce zničiť niečím nepravým. Zažite jedinečnú vianočnú atmosféru. Buďme k sebe takí dobrí po celý rok. Ďakujme za svoj život tomu, kto nám ho dal. Je to Ježiš, ktorý sa v tento deň narodil.

Vianoce asi nebudú

23. december 2008 at 20:23 | Milan |  diary
Stalo sa niečo zlé, s čím som nerátal, je to horšie než Vianoce strávené v nemocnici. Neviem čo bude ďalej. Moje Vianoce sú ohrozené.

Vianočný televízny program

22. december 2008 at 22:01 | Milan |  film a tv

  • Markíza vlastní licenciu na klasiku na obdobie niekoľkých rokov - top: Tri oriešky pre Popolušku, Perinbaba, Mrázik, Bol raz jeden kráľ, Shrekove prvé Vianoce, Hľadá sa Nemo
  • JOJ stavila na americké rozprávky a humor - top: Mrázik, Legenda o Jurajovi a drakovi, Shrek, Shrek 2, Udatné kuriatko, Tarzan, Dobrý vojak Švejk, Vesničko má středisková
  • STV na klasiku nemá. Bude sa hrabať skôr vo vlastnom archíve - top: Pávie pierko, Sokoliar Tomáš, Doba ľadová


Môj komentár:
Markíze tak strašne záleží na sledovanosti, že začne kupovať a zapínať nové televízory s cieľom dosiahnuť ešte vyšší podiel sledovanosti. JOJ-ke ostáva len chodiť s vrecom za Markízou a zbierať odrobinky. Značka je jedným z faktorov ovplyvňujúcich sledovanosť a aj keby mala Jojka s Markízou identický program s rovnakým odpromovaním, tak "značkovú" Markízu si pozrie viac divákov. STV by mala vysielať "Dievčatko so zápalkami," pretože k tomuto príbehu má celá televízia najbližšie.

Tejto otázke sa zaujímavo a intenzívne venuje SME v článku o tom,

Chcem ísť na severný pól

20. december 2008 at 22:19 | Milan |  diary
Mám neskutočnú chuť vybrať sa na polárnu expedíciu. Normálne by som chcel ťahať sane stovky kilometrov v takých nízkych teplotách, že by sa mi ani nepostavil. Stan. Aj keby som sa tam stratil (čo je dosť možné, lebo tam ešte nikto nikoho nestretol, aby sa spýtal, ktorou ulicou má ísť), bola by to aj tak sranda, lebo nikto by ma tam neprišiel naháňať, aby som išiel do školy. Neviem síce, kde by som si nabil mobil, alebo uvaril kapustnicu, vypražil syr a hranolky. Ale kvôli kečupu si aspoň nemusím brať chladničku. Stačí, ak si ho strčím do vrecka.

Počas roka najazdím tisíce kolometrov na bicykli, v lete trénujem každý deň. Peši prejdem tiež niekoľko tisíc kilometrov, naposledy som sa zúčastnil (ja blázon) aj na 15-dňovej 400km túre zo Slovenska do Poľska. Kilometre prejdené autom sa ani nesnažím spočítať. Ešte sa venujem napr. kajakovaniu po riekach a vysokohorskej turistike. Preto mi je teraz akosi divne, keď len chodím do školy a domov. Sedím na stoličke a počúvam kvákať profesorov, ktorí nevedia ani 1% z toho, čo viem ja. Potrebujem sa konečne rozhýbať a preto chcem ísť na severný pól. Alebo na južný. To je jedno, sú tam podobné podmienky.

Teraz sa hovorím úplne vážne - Kto by so mnou chel ísť na severný pól? Nebojte sa, keď tam budem ja, nemáte sa čoho báť. Ja sa nebojím ničoho na svete. Len toho, že sa upchá záchod. Lebo ja ho nechcem čistiť. Majte sa a do zamrznutia!

Mikuláš nezabudol ani na rybičky

20. december 2008 at 22:01 | Milan |  Úplnie vážne
Tak toto mi určite neuveríte. Len si tak plávam v Žltom mori, neďaleko čínskeho pobrežia a vtom sa predo mnou objavil Mikuláš. Kŕmil rybičky. Nezabudol na nich. Čudoval som sa, aká čistá voda je v tomto mori, do ktorého Čína vyplavuje svoje hnusné toxíny. Mikuláš mi ale povedal, že on by pre rybičky urobil všetko - preto im, ako každý rok, vyčistil vodu a dal im čerstvú potravu. Sú jeho vďačnými kamarátmi, lebo len si tak otvárajú ústa a nenadávajú na nič.
Foto - Reuters - Jianan Yu, trn