Čo som zažil posledné tri dni

19. may 2008 at 1:07 | Milan |  diary
Počasie, doprava a všetko možné. Mnoho ľudí len tak sedí doma a robí svoje obvyklé činnosti. Je však aj iný život. Byť stále niekde a niečo zažiť.
Od piatku som bol preč. Onedlho napíšem s kým, kde, prečo, začo, načo ... Takže v piatok som nebol v škole a hoci doma v Prešove boli vraj nejaké akcie, ja som bol už niekde na severnej diaľnici D1, pod Tatrami, smerom na západ. Dopravná situácia, ako vždy - katastrofálna. Prešli sme bez nehody, ale po úsekoch kadiaľ sme autom prešli, boli neskôr hlásené samé vážne hromadné nehody.V Liptovskom Mikuláši sme hneď zablúdili, v Ružomberku bol totálny riadený chaos, policajti a policajtky riadili dopravu s bielymi paličkami a píšťalkami, semafory povypínané. Pri vstupe do Martina začalo byť počasie kruté. Kruté? Slabé slovo. Prišla tam strašná búrka a našťastie sme sa na trištvrte hodiny (plánovane) zastavili u známych, blízko národného cintorína. Tam bola doprava tiež čudná. Všetko je tam čudné. Neskôr sme pokračovali do Žiliny, o nejaký čas na sever, smer Čadca, Turzovka a ešte severnejšie, Korňa. A práve smerom na Turzovku búrka tak zosilnela, že pre hustý ľadovec nebolo možné vidieť ani na meter a museli sme celkom zastaviť. To bolo v piatok.
Počas celých nasledujúcich dní bolo na celom Slovensku daždivé, chladné, búrkové počasie, len u nás bolo pekne a príjemne teplo (26 stupňov). Zázrak. V nedeľu neskôr poobede sme sa vracali domov, niekoho trebalo odviesť na stanicu do Žiliny, aby stihol vlak do Bratislavy a popri tom som sa stihol presjť s bratom po námestí. Ešte som tam, práve na námestí nikdy nebol, iné časti Žiliny už poznám dosť dobre. Potom sme sa zastavili zase v Martine u akad. maliara a pokračovali sme rýchlo severnou diaľnicou na Poprad. Medzitým sme ešte stáli neikde v Ružomberku v Hypernove. Tam to vyzeralo ako vykradnuté. Zase som sa utvrdil v tom, aké sú reťazce o ničom. A potom Západné a Vysoké Tatry a Poprad. Tam sa začalo počasie meniť. Teplota klesala a začali sa objavovať kvapky dažďa. Za Popradom to už bolo strašné. Obrovské blesky osvetľovali krajinu naokolo, hoci už bola tma. Našťastie sme počas búrok došli domov do Prešova asi o 21.24 stredoeurópskeho času. A teraz som tu.
A rozhodol som sa, že na blogu otvorím novú rubriku a viere a náboženstve. Už dlhší čas pripravujem v počítači svoje články, máte sa na čo tešiť.
 

Be the first one to judge this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement