May 2007

Limuzína Audi A8

29. may 2007 at 20:45 | Milan |  autá
Tak toto auto si kúpim...

Čo by bolo, keby nebola hudba

22. may 2007 at 21:44 | Milan |  the great times
Napadla ma myšlienka, čo by bolo, keby proste neexistovala hudba. Keby nebola hudba, nebol by ani zvuk, neboli by hudobné nástroje, koncerty, hudobné školy, filmy by boli len na titulky, neboli by hudobné skupiny, ani rádiá, nevedeli by sme kedy nám zvoní mobil (no to by bolo jedno, lebo by nezvonil vôbec), nedalo by sa telefonovať, len posielať esemesky, nemuseli by sme mať uši, nebolo by ušné oddelenie v nemocnici, dorozumievali by sme sa asi posunkovou rečou, starí ľudia by nemuseli nosiť strojčeky v ušiach, nerušil by nás stavebný ruch, ani nijaký strašný zvuk. Ale život by bol strašne nudný, prázdny a bezhlučný. Je to len taká myšlienka - Našťastie.
My však hudbu máme...aj zvuk. Tak to je supeeer :)

Hudobná skupina a vichodňarský web

22. may 2007 at 21:25 | Milan
Zaujal ma úvod webu jednej prešovkej skupiny Mloci:

Otejto rubrike

22. may 2007 at 20:08 | Milan
Táto sekcia v mojom blogu je venovaná vychodňárskému nárečiu. Je to vlastne pokračovanie rubriky z jedného môjho webu.
Zistil som, že na celom internete niet takmer nič o vychodňarčine. To je ďosť smutné, pretože je to super jazyk našich predkov, ktorý sa bude asi aj naďalej rozširovať a prechovávať v ústnej ľudovej slovesnosti. Tu však nastáva problém, lebo dnešní mladí ľudia hovoria úplne bežne bratislavským slangom a nárečia sú v razantnom úpladku. Neviem si predstaviť čo bude s vychodňarčinou ďalej, keď sa pominú všetci starí ľudia, ktorí kedysi žili ešte za éry ozajstnej vychodňarčiny. Teda možno mezdi nami niektorými, ktorí sme sa narodili a žili na východe slovenska, sa to môže zachovať, pretože toto nárečie používame dosť frekventovane, a najčastejšie len tak bežne pre srandu...

Môj mobil...

15. may 2007 at 9:17 | Milan |  diary

Nokia 6260

  • Rozměry 102 x 49 x 23 mm
  • Váha 130g
  • Operační systém Symbian 7.0s
  • GPRS třídy 6
  • Java MIDP 2.0
  • Integrovaný VGA (640*480) fotoaparát se zoomem
  • TFT displej 65536 barev
  • Připojitelný pomocí USB kabelu, IRDa a Bluetooth
  • Podpora paměťových karet RS-MMC
  • Podpora práce s dokumenty MS-Office

Další informace:
- Podrobné parametry na www.mobilmania.cz
- Recenze na www.mobilmania.cz, www.mobil.cz
- Fotogalerie telefonu na www.mobilmania.cz
- Oficiální stránky telefonu na www.nokia.cz
Zobrazit Zobrazit Zobrazit Zobrazit

Sopka

9. may 2007 at 21:43 | Milan |  the great times
Čo je to vlastne sopka?

Audi A5

9. may 2007 at 20:38 | Milan |  autá
»»»»»»»»»»»»»»»»»»»»
Prvé Audi ktoré sa mi páči...
»»»»»»»»»»»»»»»»»»»»

Čarovná palička

5. may 2007 at 20:55 | Milan |  diary
Keď som bol malý, chcel som mať takú čarovnú paličku, ktorej niečo poviem a ona všetko urobí. Bola by nezničiteľná a neukradnuteľná a počúvala by len mňa. S takouto paličkou by som mohol urobiť hocičo čo by som chcel. Mohol by som si vyčarovať zmrzlinu, alebo by som nechal zmiznúť školu, mohol by som každému pomôcť, mohol by som si vyčarovať samé jednotky v žiackej knižke... Tých možností by bolo nekonečne veľa. Vtedy som si to tak predstavoval, ale teraz viem, že ja takú paličku nikdy mať nebudem. Škoda. Bolo by to skvelé. Ale možno by som už bol veľmi unudený, keby som mal všetko. A zistil som, že ani nechcem mať všetko, nebol by som šťastný. To čo chcem a potrebujem si vlastnou prácou zadovážim a tak budem šťastný... Aj bez mojej čarovnej paličky :)

Nápoje

5. may 2007 at 17:30 | Milan |  diary
Mezdi moje obľúbené nápoje patrí najmä CocaColaLight - bez cukru. Vyskúšal som už všetky druhy týchto bublinkatých nápojov, a práve ColaLight má najlepšiu chuť. Aj ostatné limonády sú super Fanta, Pepsi, CocaCola, Kofola, ale niesú tak dobré ako ColaLight. V reštauráciách sa stretávam s tým, že američania si dávajú niekedy len čistú vodu s ľadom, alebo niečo iné, ale vždy s ľadom. Ja čistú vodu pijem len v krajnej núdzi.
Mám rád aj výborný bylinkový čaj, ktorý vie robiť len moja babka. Je to fakt úžasný čaj. Samozrejme, mám rád aj ostatné čaje.
Nepijem kávu, ani alkohol, ale veľmi obľubujem Cappuccino a mám ho často. Mám rád aj granko, ktoré sa nasype do mlieka a je z toho výborný čokoládový nápoj - inako povedané kakao. Ale mám to rád len v úplne studenom mlieku a vtedy je to cool. Nemám rád len samé mlieko. Studené mlieko pijú ľudia žijúci napríklad v chorvátsku a proste v teplých prímorských krajinách.

Noviny

5. may 2007 at 17:10 | Milan |  diary
Veľmi rád čítam dennú tlač - noviny. Je to pre mňa stále zaujímavé čítať o aktuálnych veciach. Myslím si, že noviny sú veľmi užitočná vec. Dá sa z nich aj naučiť veľa nových vecí. Moje najobľúbenejšie noviny na Slovensku sú SME a Pravda. Tu sú ich internetové stránky www.sme.sk a www.pravda.sk. Aj ich webstránky sú užitočné, ale najradšej mám noviny v tej papierovej klasickej podobe. Môžem si ich čítať kdekoľvek a kedykoľvek.

Technologický rozvoj

5. may 2007 at 16:48 | Milan |  the great times
Ľudia od začiatku svojej existencie rozvíjali svoje zručnosti, vedomosti a nápady. Bol tu pravek, starovek, stredovek a teraz novovek. Každým týmto obdobím prechádzalo ľudstvo zmenami. Už ľudia v dobe kamennej vedeli vyrábať rôzne nástroje, lovili zver a mysleli si, že sú na vrchole vyspelosti. A v tom čase aj boli. Ale potom prišla ďalšia doba a ďalšia a v každej dobe sa vyspelosť zvyšovala. Aj v stredoveku si mysleli že už sú na vrchole. No teraz v súčasnosti to môže byť aj smiešne. Veď mali taký primitívny život, aj keď dokázali veľké veci (viď. katedrály). Aj teraz si ľudstvo myslí že je už na konečnom vrchole technologiského rozvoja. Máme počítače, mikročipy, autá, lietadlá, internet, vedu a výskum, univerzity atď. Ale vždy ma napadá myšlienka, čo ak nastane ďalší skok vpred, čo budú ľudia o ďalšie stovky a tisíce rokov hovoriť o našej dobe. Možno budú so smiechom pozerať sa na našu primitívnosť, alebo budú samí na úrovni austrlopiteka. Možno je naša doba len ďalšou etapou života Zemeguľe, možno je to posledná perióda života na Zemi, možno už nikdy ľudstvo nevymyslí nič lepšie, možno sa úroveň už nikdy nebude zvyšovať, ale možno sa stane presný opak. Nikto teraz netuší, aký bude ďalší osud ľudstva a Zeme, ale jedno je isté. Nič nieje nekonečné, okrem Boha, takže aj Zem má svoje dni spočítané a raz bude musieť zaniknúť, tak isto ako aj Slnko a celý vesmír. Ale možno ešte bude nejakú dlhšiu dobu Zem obývaná nami - Homo-sapiens-sapiens - človek rozumný. Kto však vie či je ľudstvo rozumné keď ekologicky ničí Zem a častokrát sa nepoučilo ani z predchádzajúcih chýb, akými boli napríklad vojny... Tiež som však zvedavý, čo bude ďalej a či to tu bude ako z nejakého science-fiction filmu...

Chytanie rýb

5. may 2007 at 15:49 | Milan |  the great times
Vždy som si myslel, že rybolov je len taká nudná somarina. Ale keď som v Holandsku chytil svoju prvú rybu, tak sa mi to odvtedy začalo páčiť a zistil som, že sa pri tom dajú tráviť hodiny a hodiny bez toho, aby to niekoho začalo nudiť. Mám na mysli také rekreačné chytanie rýb, to je také, keď sa ryba chytí a potom sa zasa pustí späť do vody. Každá chvíľka je vzrušujúca nad očakávaním, či sa niečo na ten malý háčik a na návnadu chytí. Odvtedy som chytil aj pár rýb na slovensku a vždy to bol skvele strávený čas. Ja osobne ryby nemám rád ani ich nejem (okrem tresky), ale rád sa na nich pozerám ako plávajú a ako skáču do všetkých strán keď sa chytia. Je veľmi veľa rybárov, ktorí sa tomu venujú profesionálne, ale mne sa páči chytať ryby len tak. Môj brat sa tomu venuje očosi viac a práve s ním a s ďalším bratom sme pár krát boli na ryby. Na jednom chorvátskom pobreží rybári chytali ryby hlavne v noci. Vraj vtedy sa ryby dajú najlepšie chytiť. Bolo to zaujímavé pozerať sa na nich ako robia asi svoju najobľúbenejšiu prácu. Pamätám si, že mali okolo seba plno kufríkov s rôznymi rybárskymi potrebami - háčikmi, návnadami, udicami... V severnom oceáne som videl veľa rybárskych lodí, ktoré mali obrovské siete a prístavy boli veľmi prekventovanými miestami, pretože stále nejaké lode prichádzali a iné odchádzali.
Je to vlastne skvelá práca. Aj kôli tomu, že je to pri vode, ktorá pôsobí upokojujúco a možno aj hypnoticky a tam je vždy svieži a čerstvý vzduch. Ale ako som už spomínal, chcel by som to robiť len rekreačne.

Motýle

4. may 2007 at 20:19 | Milan |  the great times
Motýle sú nádherné zvieratká. Majú prekrásne krídla... Pred dvoma týždňami som v Phahe v botanickej záhrade videl veeeeeeeeľa živých motýľov z exotických krajín, ktoré lietali nad hlavami ľudí a pristávali na palmách a rôznych kvetinách. Dokonca tam boli aj stovky kukiel, z ktorých sa naživo vyliahali nové motýle a potom cez otvor vyleteli von do skleníka - haly (či ako sa to tam volá), bolo tam aj jazierko, pod ktoré sa dá ísť po takej sklenenej chodbe tam dole je to ako akvárium a plávajú tam veľké ryby aj mylé rybyčky. Mám rád takéto príjemné zvieratká (motýle), aj keď zospodu vyzerajú ako nejaké príšerky s tykadlami a chlpkami, a nožičkami ako chrobáky, ale z výšky sú úchvatné.

Kone

4. may 2007 at 19:46 | Milan |  diary
Spomenul som si, že mám veľmi rád kone. Sú to príjemné stvorenia. Na nich sa tak prefektne jazdí... My máme koňa (volá sa Stela) vo firme a je tam aj asi desať iných koní (a poníkov a pštrosov). Najradšej sa mi jazdilo na Linde - je to taká celá biela veľká kobyla, je nesmierne inteligentná a múdra a vie vyvynúť obrovskú rýchlosť (ja osobne som to radšej neskúšal), ale už dávno som na koni nejazdil. Jeden z koní je tam veľmi divoký a on sa dokáže utrhnúť aj keď je priviazaný. Jeden kôň vyzerá ako z nejakého filmu, je celý čierny. Aj ostatné kone sú super. Dvakrát som tam spadol s poníka a celý ten dvestokilový poník spadol na mňa, ale nič sa mi nestalo. Poníky sú niečo ako kone, ale niesú to kone. Počul som, že taký dospelý kôň stojí viac ako 200 tisíc korún. Ale stojí to za to.

Strecha na škôlke

4. may 2007 at 18:23 | Milan |  diary
Keď som bol malý a chodil som do škôlky, tak sa mi stala jedna príhoda, ktorú si presne doteraz pamätám. Dokonca si pamätám aj to, že vtedy som mal v ruke bielu paličku od lízatka, lebo som vtedy dojedol (dolízal:) lízatko.
...Raz, v jeden bežný "škôlkarský" deň, som so svojimi kamarátmi zo škôlky stál pri boku jednej z budov patriacich do koplexu škôlky, ostatné deti sa hrali na pieskovisku, alebo na preliezkach, a niektoré deti sa hrali na schovávačku, alebo skákali gumu a škôlku. Ale ja, s mojimi kamarátmi sme skúmali kovový rebrík, ktorý bol zamurovaný do tej budovy a bol oveľa vyššie ako my a nikto naňho nedosiahol. Keďže to bolo úplne na boku, skoro pri plote, ktorý ohraničoval náš škôlkarský svet a normálny svet, neboli tam iné deti a ani učiteľky nevideli za roh. My sme sa tam rozprávali o tom, že či by sa odvážil niekto vyliesť na tú pre nás strašne vysokú strechu (boli tam tak 2 poschodia) a nakoniec tam ani nikto nevyliezol, ale v tej chvíli, keď sme tam tak stáli v dosť podorzivej skupinke, tam vbehla naša učiteľka zo skôlky a myslela si, že sme boli na streche. Začala tam vrieskať a potom to aj povedala rodičom. Doteraz si tá učiteľka a rodičia myslia, že sme na tej streche boli, ale v skutočnosti sme tam nikdy NEBOLI. Stále mám z toho veľkú srandu, ako nám učiteľka ani rodičia v tom čase neverili. Len my kamaráti vieme skutočnú pravdu :)

Moja sestra Miriamka

4. may 2007 at 17:12 | Milan |  diary
Každý deň sa teším z mojej malej sestry Miriamky, ktorá sa narodila ako zázrakom, presne na moje narodeniny (18.9.) a v dobe keď píšem tento článok má asi 6 mesiacov. Vždy sa na ňu usmievam, keď sa pozerám na jej rozkošnú tváričku. Keď sa na ňu usmejem, ona sa tiež usmieva. Má taký malilinký jazýček, ktorý občas vyplazuje a vie ho skrútiť a robiť s ním rôzne veci, je to ako malý hadík. Stále keď je spokojná, tak sa na všetkých usmieva a často rozpráva tie svoje bábätkovské slová, ktorým nikto nerozumie, ale je proste úžasné to počúvať... Jej krk a celé telíčko je také jemnučké a voňavučké. Má úplne maličké prstíčky na rukách, a keď priložím svoju ruku k jej rúčke, tak si pri nej pripadám ako obor. Veľmi rada si kopká so svojimi nožičkami a rada sa hrá, keď jej dám nejakú jej hračku, tak ju pozorne skúma svojimi mini očičkami a tá hračka ju na nejaký čas dokáže zaujať. Niekedy sa stane, že sa jej hračka niekde zošmykne preč, alebo ju odhodí a keď nemá okolo seba nikoho, tak začne plakať. Vie tak prenikavo plakať, že ju počuť na veľké vzdialenosti, ale je to taký nádherný plač... Vždy všetky veci skúma aj ústami a olizuje ich. Občas sa stane, že jej sliny sa dostanú na moju ruku - to fakt neznášam :) potom si ruku musím ísť umyť. Ešte nemá zúbky, ale už je aj rozmixovanú uvarenú zeleninu (okrem materského mlieka) a ja ju rád krmím s lyžičkou. Ona tak krásne papká so svojím jažýčkom. Často ju beriem do náručia, nosím ju po celom byte a ukazujem jej rôzne veci (zrkadlo, motýliky, kvety, prírodu...) a občas jej púšťam aj hudbu, ktorá sa jej veľmi páči. Nafotil som veľmi veľa nádherných fotiek miriamky. Tie fotky ukazujeme každej návšteve na dévedéčku. Je na ňu vždy nesmierne úžasný pohľad. Vždy je taká rozkošná. Keď si predstavím, je aj ja som bol raz taký maličký... :)

Globálne ochladenie

3. may 2007 at 21:42 | Milan |  the great times
V dnešných šasoch sa veľa hovorí o globálnom otepľovaní, ale mňa napadla jedna vec: Keď sa vzduch cez deň ohreje (čím vzniká to globálne otepľovanie), tak v noci sa predsa musí ten vzduch poriadne "ochladiť" a aj keď je na druhej pologuli Zeme deň a vzduch sa ohrieva, tak na druhej pologuli sa ochladzuje. Skúste napríklad výjsť niekedy v noci vonku na balkón a zistíte aká strašná zima je (samozrejmie neplatí to v lete keď sú 20stupňové tropické noci). A preto si myslím, že globálne otepľovanie vlastne možno až tak nieje. V súvislosti s týmto nápadom ma napadla myšlienka, že to otepľovanie môže byť spôsobené niečím iným. Napríklad možno rozhoručovaním zemského jadra. Ale kto vie, možno sa nájde nejaký nový objav.

Katedrály

3. may 2007 at 21:23 | Milan |  the great times
Vždy ma fascinovalo to, ako dokázali ľudia v stredoveku postaviť také veľké a vysoké stavby akými sú kostoly a katedrály. Tieto stavby stoja dodnes, hoci majú už stovky rokov za sebou a prežili svetové vojny. Je úžasné stáť na nejakej vysokej veži, ktorá je súčasťou nejakej katedrály. Myslím, že v dnešnej dobe by sa takéto veľké projekty nedali zrealizovať. V minulosti ich stavali poddaní, za iniciatívy bohatých rodov, ale teraz by bola cena ich výstavby nevyčísliteľná. Preto si vážme to, čo ostalo po našich predkoch. Nieje to však len kultúrna pamiatka, ale aj významné miesto na stretnutie s Bohom a neslúži to len ako turistická atrakcia, ale predovšetkým na slúženie bohoslužby, aj keď je pravdou, že v niektorých chrámoch sa už dnes omše neslúžia. Jedna z najúchvatnejších stavieb je napríklad námestie a katedrála Sv. Petra v Ríme. Takéto úžasné stavby sa nachádzajú v celej európe a aj v Čechách a na Slovensku. Sú súčasťou každého historického mesta. Stále, keď sa prechádzam po centre mesta, obdivujem tieto úžasné výtvory.
7249.jpg

Tancujúca budova

3. may 2007 at 20:53 | Milan |  the great times
Tancujúca budova - to je nový výtvor v Prahe, môže dobre poslúžiť napríklad aj ako orientačný bod. Táto tancujúca budova sa nachádza na ulici hneď pri Vltave, pár sto metrov od Karlovho mosta. Je celá zo skla a je všelijako"poskrúcaná" a vytvára dojem, že skutočne tancuje. Vyzerá naozaj pôsobivo a impozantne. Dokonca aj strecha je akási abstraktná. Neviem, či sa to vôbec dá nazvať strechou, pretože z nej vytrča množstvo rôznych sklenených a kovových útvarov. Dokonca sa podobá na ježka. Je to perfektný príklad modernej architektúry. Keď niekedy pôjdete do Prahy, určite sa vám oplatí ísť pozrieť sa na túto tancujúcu budovu. Je to fakt nezabudnuteľný zážitok, vidieť niečo také.

Platy poslancov

3. may 2007 at 20:36 | Milan |  the great times
Niekedy si dávam otázku:"škodia vysoké platy spolancov občanom?" Každopádne, prišiel som na myšlienku, ktorá je takáto: Platy poslancov a predstavideľov štátu by mali byť na úrovni bežného občana (aspoň na nejakú dobu), aby "presne" vedeli čo je potrebné pre dobrý život ľudí. Pochybujem že by si takéto platy schválili, ale je to jedná z možností a nepoznám iný spôsob ako pochopiť bežných občanov, dôchodcov, deti...